Idea komunizmus stroskotala na moci (Zdroj: freepik.com)
Komunizmus, teda presnejšie socializmus, som na vlastnej koži prakticky ani nezažila. Pamätám si, ako nám raz súdružka učiteľka v škole prikázala, že ju máme volať „pani učiteľka.” Netušila som prečo. Malým, sopľavým škôlkarom nikto nič nevysvetľoval. Dávali sme si však poriadny pozor na jazyk. Za každú „súdružku učiteľku” sme dostali na zadok.
Od „Nežnej revolúcie” pretieklo už dosť veľa vody. V škole sa nám komunisti ukazovali ako najväčší nepriatelia civilizovanej spoločnosti. Študentom sa dával za vzor len západ. Ruština sa mi páčila od detstva, no nikomu som to nepovedala nahlas. Absolútne vymizla zo školských osnov, i keď nám je blízka. Veď sme všetci Slovania. Dnes nevnímam za nepriateľa ani západ, ani východ. Vo všetkých krajinách predsa žijú ľudia, ktorí majú v sebe ako dobro, tak aj zlo. No to, čo sa medzi nimi odohráva, konflikty, vojny, násilie, to je len dobre rozohraná partia „iných hráčov.” Tí sa pre svoje záujmy neštítia poslať do vojny vlastný národ.
Od rodinnej známej som minule počula názor na kapitalizmus, ktorý nie je moderné vyslovovať nahlas: „Vieš, ja vám mladým nezávidím. My sme toho veľa nemali, no nemuseli sme si brať 30-ročnú hypotéku, ani sme nemali strach o robotu. Veľa vecí bolo zlých, ale ani dnešná doba sa nemá čím chváliť.” Súhlasím s ňou. Každá doba má svoje plusy a mínusy.
No čo keby sme zabudli na všetky „izmy,” kapitalizmus, komunizmus i socializmus a začali budovať niečo nové, ešte raz a so všetkými pochopeniami, ktoré máme? Na minulosti sa môžeme učiť. Aj na komunizme. Ten stroskotal na tom, že všetci sme si boli síce rovní, no niektorí si boli predsa len rovnejší. A moci, ktorú náhle získaš, sa vzdáva veľmi ťažko. Veď moc chutí tak sladko!
„Idea komunizmu nie je nová. Prečo? Pretože má svoj pôvod v tvorivej spoločnosti. Ani idea tvorivej spoločnosti nie je nová, veď množstvo civilizácií tým prechádzalo (niektoré úspešne, niektoré neúspešne). No keď ohlásili niečo také ako komunizmus s dobrým zámerom, ľudia sa spojili a začali ho budovať. Ostalo jedno „ale“ – ostal kráľ, teda vodca, ten, ktorý všetkých riadil, výnimočný, veľkolepý človek. A vytvorili ho, zjednotením sa na základe tejto myšlienky, dokonca mali energiu, voľnú energiu, technologicky boli veľmi rozvinutí, no nedokázali sa rozlúčiť s mocou. A vzniklo z toho čo? Atlantída.” úryvok z relácie Tvorivá spoločnosť – perspektíva civilizácie.
Som pevne presvedčená, že sa vieme spojiť aj bez toho, aby nad nami stál vodca. Všetci sme predsa dospelí ľudia, ktorí na seba vedia vziať zodpovednosť. Ani delfíni nemajú vodcu, len skúsenejších jedincov, ktorí v prípade rizika berú na seba zodpovednosť. Keď je to možné medzi zvieratami, prečo by to nemohlo fungovať medzi ľuďmi?
V praxi som zistila, že to ide. Projekt Tvorivá spoločnosť za krátky čas spojil státisíce účastníkov a milióny podporovateľov z viac ako 200 krajín sveta, ktorí sa rozhodli konať a nemlčať. Nie sú medzi nami autority, sú len ľudia, ktorí na seba berú väčšiu zodpovednosť ako ostatní. A každý, kto vníma, že spotrebiteľský formát spoločnosti ide do slepej uličky, sa môže pridať. Pripojiť sa vlastným nápadom, ideou, ktorá pomôže zmeniť spoločnosť k lepšiemu. Nepotrebujeme žiadne „izmy,” len rozhodnutie začať sami meniť našu budúcnosť. Keď sa ako ľudstvo spojíme v jeden celok, vytvoríme silu, ktorú žiadna hŕstka ľudí neprekoná.
Michaela G.