Pokuta za pomalú rýchlosť. Neustály hluk plytkých televíznych programov. Absolútny zákaz kníh. Plné bruchá, prázdna hlava. Drogy a adrenalínová jazda. Nárast vrážd a samovrážd. Kritické myslenie je hrozbou pre spoločnosť.
To (nie) je realita. Len obraz spoločnosti budúcnosti, ktorá bola načrtnutá už v roku 1953. Ray Barbury, autor scifi knihy, ktorá sa mi do rúk dostala len predvčerom, na mňa urobila dojem. Ukazuje, kam sa môže dostať spoločnosť, v ktorej nie je dovolené samostatne premýšľať:
“Nejsou všichni zrozeni svobodní a sobě rovní, jak říká Ústava, ale všichni jsou srovnaní. Jeden každý je věrný obraz všech ostatních; teprve pak jsou všichni šťastní, protože tu nejsou žádní velikáni, před kterými by se člověk cítil bezvýznamný nebo podle nichž by se mohl měřit. Tak je to! Kniha v sousedství je jako nabitá puška. Spal ji! Vyndej ze zbraně náboj! Zlom lidskou mysl! Bůh ví, kdo by se stal terčem sečtělého člověka? Já? Nestrpím to ani minutu. A tak když se všude na světě stavěly domy ohnivzdorné (tvoje domněnka včera v noci byla správná), nikdo už nepotřeboval požárníky pro staré účely. Dostali novou práci, stali se ochránci klidu naší mysli, lidmi kteří odstraňují náš palčivý, snadno pochopitelný a oprávněný strach z méněcennosti.”
Poznám veľa ľudí, ktorí čítajú len akciové letáky či statusy na Facebooku. A na knihy, či spoznávanie sveta vôkol seba načisto zanevreli: “Nečítam knihy. Radšej si počkám, kým to sfilmujú. Čítanie je len strata času... V knihách nič nie je. Mňa učí sám život!” To sú ich najčastejšie argumenty. Kto nám podsúva názor, že jediný “správny” spôsob oddychu je pred telkou s misou plnou pukancov, pri ktorej sa kŕmime nekvalitným obsahom? Človek je tvor rozumný, tvorivý a túži po poznaní. Úlohou civilizovanej spoločnosti by malo byť túto túžbu podporiť, nie ju navždy uhasiť.
Od vydania knihy ubehlo takmer 70 rokov a my od naplnenia deja nemáme až tak ďaleko. Knihy sa síce nepália, ale medzi bestsellermi len zriedkakedy nájdeme literatúru, ktorá nám dovolí sa zamyslieť. Kriminálky, recepty, či romány pre ženy, v ktorých sa hlavným hrdinkám umelo znižuje intelekt. Za celebrity sa považujú ľudia bez morálnych či etických hodnôt. Miesto kníh čítame bulvár, objektívne spravodajstvo už dávno vymizlo zo zemského povrchu.
Nemusíme skončiť ako spoločnosť načrtnutá v scifi románe. Dobrá správa je, že sme prestali mlčať. Začali sme viac chápať, čo sa deje vôkol nás, i to, ako umelo je manipulovaná celá spoločnosť. Pravdou je, že jeden vojak v poli nič nezmôže. Ale keď sa spojíme v jednom cieli, dokážeme všetko zmeniť. V projekte Tvorivá spoločnosť vidím reálne východisko pre našu spoločnosť. Nemusíme nič rúcať. Svoj čas a pozornosť môžeme vynaložiť na vybudovanie niečoho nového, čo má skutočný zmysel.
Michaela G.