“To sa nedá vydržať! Naťahujú nás ako gumu v nohaviciach! A nič nezmôžem, len počúvať príkazy a čakať, čo bude.”
Tak dlho sa to ťahá. Veď je to už skoro rok a ešte stále nevidno, či sa tento blázinec niekedy skončí. Je tak ťažké zvládnuť, čo sa deje. Nevidím východisko, a musím riešiť každodenný boj o prežitie. Chodím po byte ako lev v klietke, pozerám televízor, počúvam rádio a zovšadiaľ idú len samé nariadenia, protirečivé vyjadrenia a hlavne STRACH.
Za tie mesiace, čo som doma počas proticovidových opatrení, sa môj stav ukrutne zmenil. Sústavne sa sústreďujem na problém a východisko sa nekoná, pohltil ma strach a apatia.
STOP! Nie je všetok tento problém hlavne virtuálny?!
Chodím? Chodím!
Žijem? Žijem!
Dokážem rozmýšľať? Dokážem!
To znamená, že nie je všetko stratené.
Ako to urobím?
V prvom rade vypnem televízor. Vydržím niekoľko dní nepozerať tú splašku negatíva. Zakážem si to! Zameriam sa na seba, na to, čo sa deje so mnou. Veď ak si nepomôžem sama, tak mi nepomôže nikto. Začnem uvoľňovaním tela. Viem, že to niekedy fungovalo, keď som chodila na jogu. Hlavné je vydržať a nevzdávať to.
Ako sa to stalo?
Skúšam, no veľmi mi to nejde. Telo je stuhnuté a napäté. Celý deň kontrolujem uvoľňovanie, stále. Nedarí sa mi uvoľňovať, no neprestávam. Po čase zisťujem, že to zaberá. Je to ako cvičenie. Proste to robím a čo je super, ono to po určitom čase zaberá. Ťahá ma zapnúť si telku, veď neviem, čo je nové, čo sa vo svete (covidu) deje. Ale ja nepovolím a nezapnem ju. Úplne cítim, ako mi pomáha byť pokojnejšou, keď nie som vtiahnutá do toho mediálneho marazmu. Púšťam si jemnú, upokojujúcu hudbu. Vždy som mala rada Vivaldiho, a skoro som na neho zabudla. Taká krása a ja som miesto neho počúvala blbosti.
Hlas v hlave
Počas celého obdobia mi hlas v hlave hovorí kadečo. Aj to, že je to hlúposť a nič mi nepomôže, aj to, že mi načisto šibe… Ale mne to je jedno. Raz som si sľúbila vydržať, tak vydržím. Postupne vnímam, ako som zo dňa na deň pokojnejšia, strach už nie je taký silný. Začala som gruntovať byt, vyčistila som skoro úplne všetko. No hlavne som si urobila poriadok vo svojej hlave.
Každý v tom má podiel viny
Všetky problémy, ktoré vo svete vznikli, sú len vyústením toho, ako každý jeden z nás žije. Nepozeráme na život globálne, pozeráme sa naň cez svoje ego. A svet sa medzi tým zrútil do priepasti. A aby sme sa z nej vedeli dostať, treba každému z nás zmeniť prístup k životu, k sebe i ostatným.
Apropo, ako sa hovorí: “Keď ide, tak ide.”
Keď som sa rozhodla, že takto to ďalej nepôjde a musím niečo so sebou urobiť, ozvala sa mi kamoška a povedala mi o projekte Tvorivá spoločnosť. A tak už teraz nemením k lepšiemu iba seba a náš byt, ale svojimi malými veľkými skutkami mením celý svet. Som vyliečená zo strachu a vyliečila som sa sama. Začala som konať, lebo už viem ako.
Plusy vypnutia TV aspoň na 5 dní:
Hanka