Štvorročný chlapec zo slabých sociálnych pomerov, je odobratý rodičom a umiestnený v detskom domove. Je v teple, bezpečí. Je o neho postarané. Človek by povedal, má všetko čo potrebuje. Jedného dňa sa však tento chlapec ocitá v čakárni na psychiatrii. Spravil, čo nemal. Nerešpektuje autority, má poruchy správania.
Dala som si otázku: „Odkiaľ sa u neho vzali tieto poruchy? Veď bol odobratý zo zlého, nebezpečného prostredia a daný tam, kde sú pre neho vytvorené tie najlepšie podmienky!“
Dnes je v nápravnom zariadení. Aká je realita? Mladý muž búcha päsťou do dverí, stola, skrine, odhadzuje stoličky. Sadá si a plače, hnevá sa a z úst sa mu derú slová: „Čo si on o sebe myslí?! Že môže všetko, kto je on, keď sa ku mne takto správa? Nechcem ho udrieť, veď by som išiel sedieť!“ Radšej buchne ešte raz do dverí.
Pýtam sa, čo sa stalo. Chlapec napriek hnevu odpovedá. Pozorujem ho a hovorím: “To ste sa len nerozumeli, nepochopili jeden druhého. Veľmi dobre poznám, takúto situáciu. Hádka, hnev, nenávisť a po nej bezmocnosť, beznádej a prázdnota. Záplatou mi boli nákupy pekných vecí a oblečenia. No obohatenie sa týmto spôsobom mi nepomohlo zbaviť sa úzkosti a depresie. Práve naopak.
Dnes, vďaka knihám od Anastasie Novych, poznám východisko z takýchto situácií. Viem aké je dôležité mať tieto základné znalosti o človeku, o jeho dvojitej podstate. A taktiež aká je dôležitá starostlivosť nielen o fyzické zdravie, ale hlavne o našu duchovnú zložku. Z vlastnej skúsenosti viem, čo mám robiť, ako môžem pomôcť sebe aj druhému človeku.
Východisko existuje. Skutočný záujem, vypočutie, úprimnosť a úprimná láska, robia divy. Nami vymyslené problémy sa stratia ako zrnko prachu v mori. Tvorivá spoločnosť = zmena k dobru a ľudskosti.