“Keď vyrastiem, chcem byť influencerkou!” vyhlásila prednedávnom naša krpatá suseda. Prekvapivo som zdvihla obočie a spomenula si na časy, kedy som chcela byť policajtkou, doktorkou, baletkou či smetiarkou. Po krátkom rozhovore s Táňou som prišla na to, kde je pes zakopaný. “Influencerky zarábajú mega peňazí. Nemusia sa učiť, neriešia ypsilóny, len svoj vzhľad a cestujú po celom svete.”
Tatiana v tom mala jasno. Nechcela sa stať učiteľkou zemepisu. Presne to je povolanie jej maminy, ktorej paradoxne ostali prostriedky len na cestovanie po mape. Deťom odovzdáva rokmi naučenú teóriu, ktorú žiaľbohu nemala kedy aplikovať do praxe. Dcéru vychováva sama. Nech sa snaží, ako chce, nevie v nej vzbudiť záujem o vzdelávanie sa, pretože to akosi neprináša jasnú ekonomickú výhodu. A aj chutná tínedžerka vie už veľmi dobre počítať.
Uč sa, budeš sa mať lepšie!
Veď hej. Aj mne to mama hovorila. V škole vo mne postupom rokov vďaka nefunkčne nastavenému vzdelávaciemu systému akosi absolútne vyprchal prirodzený záujem spoznávať svet. Weby, televízie či časopisy už dávno prestali robiť celebrity z vedcov.
Málokomu sa teda chce zahrabať sa v laboratóriu, brať symbolický plat a snažiť sa… ani neviem o čo. Možno len prispieť svojou troškou k lepšiemu. Sama neviem, kedy sa to stalo. Kedy sa úplne vymazala akási morálna hranica, kedy sme začali obdivovať ľudí len na základe výzoru či škandálov. Chcela by som, aby Táňa, inteligentné dievča na prahu dospievania, vedela, že sa dá žiť inak.
Že pekný výzor je fajn, no nemusí sa kvôli tomu meniť na ďalší klon obľúbenej hviezdy reality šou. Vďaka Tvorivej spoločnosti, novému formátu fungovania celej spoločnosti, môžeme začať robiť veci inak. Podporiť opäť v deťoch prirodzenú zvedavosť. Vlastne nielen v nich, ale aj v nás. Môžeme urobiť celebrity z vedcov, umelcov či obyčajných ľudí, ktorí skutočne urobili niečo dobré pre celú spoločnosť. Tak si poďme vyhrnúť rukávy a konať. Už je najvyšší čas!