Cestou z nákupu sme zaparkovali pri rieke. Chceli sme si urobiť piknik a kochať sa pri tom prírodou. Vystúpila som z auta. Všade sa váľali plastové fľaše, použité rúška, obaly z fastfoodu a všetko možné, čo bolo ešte donedávna súčasťou áut, ktoré bolo treba rýchlo “upratať.”
Jasné, že najjednoduchšie riešenie je zobrať vrece a odpadky upratať. Dnes sa väčšina z nás zúčastňuje týchto aktivít, v nádeji, že prospejú aspoň malou troškou k zlepšeniu ekológie planéty. Nie je to zlé. Má to však rovnaký efekt, ako jednou rukou si čistiť zuby a druhou si dávať do úst makový koláč. Zuby budú špinavé a “nevychovancom” nezabráni naša aktivita znečisťovať okolie.
Spravila som malý experiment. Po týždni som sa išla prejsť do lesa, ktorý čistili dobrovoľníci. Len tak sa to tam hemžilo odpadkami. Niekto asi rekonštruoval kúpeľňu, pretože uprostred lesa si trónilo umývadlo aj práčka.
Odpadky budú všade navôkol, kým sa nezmení spôsob myslenia ľudí, samotný formát. Keď sa všetci bijú do pŕs za ekológiu, kto teda hádže odpadky na zem? Vybudovať Tvorivú spoločnosť je v našich silách. Vytvoriť také podmienky v spoločnosti, kde bude nielen neprípustné premeniť prírodu na smetný kôš, ale nikoho to ani nenapadne, pretože za také konanie by čoskoro prišiel dôsledok. Môžeme neustále riešiť lokálne problémy. Ale vtedy nebudeme mať čas na riešenie globálnych problémov, ktoré stoja pred ľudstvom. Keď sa zmeníme ako ľudstvo, vyriešime všetko. A budeme sa môcť tešiť (nielen) z krásnej prírody.
Zdroj: allatraunites.com