Dňa 12. januára 2010 na Haiti došlo k silnému zemetraseniu. Mnoho ľudí zahynulo nie v dôsledku katastrofy, ale preto, že bojovali o jedlo a vodu.
“Krajinu som navštívil tri roky po katastrofe, keď som pracoval na námornej lodi, ktorá tam dozvážala ryžu. Navždy si budem pamätať ten pohľad na hladných ľudí, ktorí sa pod rúškom noci snažili vkradnúť do skladu, aby sa dostali k ryži. Odháňali ich ozbrojené stráže. My sme vozili ryžu a neďaleké lode privážali tanky, aby zadržali hladujúce obyvateľstvo.”
Denis Fabričkin, úryvok z konferencie “Globálna kríza. Týka sa to už každého.”
Od katastrofy na Haiti prešlo 11 rokov. To, čo sa tam udialo, sa deje na rôznych miestach našej planéty. Ľudia sa dokážu pozabíjať kvôli ryži. Pretože hlad je zlý radca. A sebectvo konzumnej spoločnosti, v ktorej žijeme, je ešte horší. Dnes je dokonca moderné neučiť deti deliť sa, pretože čakáme, až kým samo bude pripravené požičať hračku kamarátovi. Tak z nich vychovávame čoraz väčších egoistov, ktorí sú od detstva nastavení na to, že im patrí všetko.
Prírodné katastrofy každý deň naberajú na svojej intenzite. To nie je strašenie, ale fakt, ktorý si môžeme ľahko overiť. Existuje názor, že nepriazeň osudu nás všetkých spojí, ale pravdou je, že extrémne podmienky posilňujú to, čo v človeku prevláda každý deň. Čo teda prevláda v celej spoločnosti? Nie sú to práve tie najlepšie hodnoty. Tak to poďme zmeniť!
Zdroj: allatraunites.com