Dovtedy, dokedy sa budeme báť hovoriť pravdu.
Mám priateľku ktorá sa ocitla vo veľmi nepríjemnej situácii. Kolegyňa v práci jej začala závidieť. No nie dom, či oblečenie, ale jej povahu. Skončilo to tak, že po polročnom slovnom napadaní ju napadla i fyzicky. Pohár trpezlivosti pretiekol, a priateľka zašla na políciu, kde všetko povedala. Napriek snahe policajta, ktorý pristupoval k priateľke s úctou a snahou jej pomôcť, povedal, že bez svedkov sa to zrejme zametie pod stôl. Dal jej tlačivo a poslal ju k lekárovi. Priateľka sa začala obávať, že príde o prácu, ktorú robí rada. A takto sa to väčšinou končí.
Prečo tomu tak je, a čo je príčinou? Spotrebiteľský prístup, kde víťazí sila a moc silnejšieho, toho, kto hlasnejšie kričí. Je to správne? No skutočne to takto chceme, aby zlo víťazilo? Kto z nás to chce?
Môj obdiv patrí priateľke, že sa odhodlala a napriek všetkým myšlienkam ktoré sa jej hrnuli do hlavy: „Čo si o mne budú teraz myslieť?“ spravila tieto správne kroky.
Viete, čo som pochopila a čo ma i na tomto veľmi potešilo a dodalo chuť ísť po ceste pravdy? Že i to zlé sa aj tak obrátilo na dobré. A dobré je to, že nás dve táto situácia ešte viac zomkla, posilnila a upevnila vo vzájomnej dôvere. Pravda oslobodzuje od strachu. Tento spotrebiteľský systém je skutočne nanič. Našťastie už vytvárame a spolu každým dňom krok po kroku budujeme všetci spolu Tvorivú spoločnosť. Veď v Tvorivej spoločnosti, sa takéto diať už nebude. Nám sa to spoločne podarí!
Zdroj: allatraunites