Jeden deň z Absurdistánu

19. júna 2022, Tvorivá spoločnosť, Nezaradené

Cestou domov som sa dnes zastavila v supermarkete, ktorý v reklame apeluje na sviežosť produktov. Hneď mi padol pohľad na sieťku citrónov. Z piatich kusov boli dva plesnivé. Asi preto, že sú bio, vyhli sa postreku a bez neho dlho nevydržali. Idem platiť. Pri pokladni ma pustí starší pán: „Moja starká ma učila, že mám dať ženám prednosť. Učila ma to aj moja babka. Viete, ja sa nikam neponáhľam,” mykne plecom. Hovorí mi, že je desať rokov na ulici, hovorí po anglicky a francúzsky a pretĺka sa, ako vie. Poviem mu pár viet po francúzsky, chcem zistiť, či neklame. Odpovedá jednoducho, no z toho som pochopila, že čo-to pochytil z tohto jazyka. Podávam mu vizitku Tvorivej spoločnosti. „Veľa v nej získate. Nielen vy, ale každý jeden z nás.” Lúčim sa ešte skôr, než začne pýtať peniaze.

Dnes to nie je všetko. Pred vchodom do polikliniky ma osloví ďalší muž. Ukazuje fotografiu hendikepovaného syna. Predáva magnetky, aby zarobil peniaze na liečbu. Podám mu vizitku, prehodíme pár viet. „Pánečku, veď mi môžeme toľko toho zmeniť. Mať kvalitnú bezplatnú liečbu pre všetkých, aby rodičia nemuseli takmer žobrať a zbierať vrchnáky z plastových fliaš,” pomyslím si. 

To najlepšie na koniec. Cestou v aute prechádzame okolo križovatky. Celé roky tam stávalo mladé dievča, ktoré si zarábalo na život prostitúciou. Niekoľko mesiacov som ju nevidela. Dnes sa ju nedalo nevšimnúť. Približne v ôsmom mesiaci tehotenstva sa prechádzala na svojom starom mieste. To ma dostalo. Fakt. Keď som čakala dieťa, v posledných týždňoch tehotenstva som nevládala pomaly ani stáť. Pozná to každá mamina. A táto blondínka… Jasné, kto chce, nájde si milión dôvodov nakydať na ňu rôznu špinu, no akosi sme to nechali zájsť príliš ďaleko, my všetci.

Človek žije 10 rokov pod mostom, zúfalý otec zbiera peniaze na liečbu synčeka, všade pokazené a drahé potraviny a tehotná prostitútka. Môžeme to však zmeniť. Stačí prestať byť ľahostajný voči tomu, čo sa deje. Veď v ústave máme písané, že najdôležitejší je život človeka. A čo sa deje v praxi? Poďme to, čo nás robí ľuďmi, zaviesť do praxe. Tvorivá spoločnosť je reálne východisko. Jediné, čo je na nás, je povedať každému človeku o tejto možnosti.

Zdroj: creativesociety