„Susedko, môžete sa u mňa niekedy na chvíľu zastaviť? Akosi veľmi veľa platím za elektriku, nie je možné, aby som na ňu dávala polovicu dôchodku.“ Pred pár dňami zakričala cez plot na manžela susedka. Stará pani, ktorá je vdovou necelé dva roky. A z jedného dôchodku, ako väčšine dôchodcom sa jej žije naozaj ťažko. To nevyhnutné pre život si dopestuje v malej záhradke, no sama už nevládze. Záhradu obrába posediačky. Každý krok pre ňu predstavuje nadľudskú námahu. Pomáhajú jej deti, no každé býva ďaleko, má svoj život, svoje problémy… Myslím, že takýto scenár sa opakuje v rôznych kútoch Slovenska.
3,30 € za jednu noc…
Manžel išiel zistiť, čo je vo veci. Keď mu susedka prezradila, koľko mesačne platí za elektrinu, prišlo mu to veľa. My doma bývame traja a platíme približne ⅓ z toho, čo ona. Keď sa poobzeral po byte, objavil, v čom je problém. Rýchlovarná kanvica nebola na vine, ani chladnička či malý mraziak. Najväčší „žráč elektriny“ sa ukrýval v spálni. Je to kyslíkový prístroj, ktorý si pani zapína každú noc. Bez neho už nevládze dýchať…
Ukázalo sa, že podľa výpočtov spotreba našej susedky je správne nastavená. Len ten účet… Ako mnohí ľudia, aj ona stojí pred voľbou, či si dopraje kúsok zeleniny, normálne teplé jedlo, alebo bude i naďalej na najlacnejších vrecúškových polievkach. Toto je fakt bieda.Spotrebiteľský formát spoločnosti je neúprosný… No v Tvorivej spoločnosti bude všetkého dostatok. Nemusíme sa báť vysokých účtov za energie, pretože bude voľne dostupná tá energia, ktorú spomínal aj Tesla. Veď všetko nové je len dobre zabudnuté staré. A my to môžeme spoločne vytvoriť.
PS: Prednedávnom som sa rozprávala s 86-ročnou pani. Povedala vetu, z ktorej mi doposiaľ behá po chrbte mráz: „Človek by mal zomrieť maximálne v sedemdesiatke. Tak bude mať istotu, že nebude nikomu na obtiaž.” Môžeme sa hanbiť. Alebo vytvoriť svet, v ktorom stojí za to žiť aj vo vyššom veku!
M.
Zdroj: creativesociety