Najprv som si myslela, že sme preskočili jeden mesiac. Ráno som sa pozrela von z okna a videla som, že neďaleký les sa už poriadne sfarbil do oranžova. Nešlo mi to do hlavy. Veď prvé žlté listy sa objavujú na konci augusta. Ešte stále máme júl. Tak kde sa stala chyba?
Všetko vysychá
Doma som nebola len pár dní. Užívala som si o pár stupňov chladnejšie počasie na severe Slovenska. Príroda tam až tak nepripomínala vyprahlú púšť, dokonca som mohla dcére uviť veniec z poľných kvetov, ktoré tak miluje. Nejaká tá absencia venčeka by bolo to posledné, čo by ma trápilo v súvislosti s klímou.
V okolí Nitry všade, kde sa pozrieš, vidíš nedostatok vody. Trávnik sa nekosil už dva týždne. Nemáme čo kosiť. Zelené trsy trávy takmer nevidno, aj zelenina v záhrade vyzerá dosť biedne. Ani sa nečudujem. Pozrela som sa na webe, čo sa deje. Na Slovensku zaznamenali tretí najteplejší deň v histórii meraní. Pomaly, ale isto, si už musíme zvykať na štyridsať stupňové horúčavy. A ten náš les? Pri raňajšom venčení som si všimla, že listy nemajú typické jesenné sfarbenie. Približne polovica listnatých stromov je spálená.
Sú to len drobnosti?
Vôbec nie. Čoraz viac ľudí kolabuje v dôsledku extrémnych horúčav. Trpí príroda, zvieratá, aj ľudia. A bude horšie. Dostávame sa do cyklu vážnych klimatických zmien, ktoré v tomto systéme nedokážeme, ako ľudstvo zvládnuť. Mnohých teraz trápi vyschnutý trávnik, nefungujúca závlaha či 35 stupňová voda v bazéne, ktorá sa nestíha ochladzovať. Je len otázka času, kedy toto naozaj nebude náš najväčší problém. Budeme vďační za každý dúšok vody, pretože raz nebude ani u nás ako samozrejmosť. Príroda s nami trasie práve cez klimatické zmeny. Jej odkaz je jasný: „ Zobuďte sa ľudia, je čas konať v záujme ŽIVOTA.“
M.
Zdroj: creativesociety