„Vari existuje nejaký vyšší cieľ, ktorý by mohol ospravedlniť smrť? Stratu ľudského života? V dnešnej spotrebiteľskej spoločnosti rozhoduje jeden človek o tom, či budú tisíce či milióny ľudí žiť, alebo zomrú. Nie je to hlúposť? Je to jedno, prečo to robí: pre peniaze, moc, alebo je to jednoducho magor, ktorý sa povýšil na úroveň Boha.”
Dušan Valeček: „Globálna kríza. Sme ľudia. Chceme žiť.”
Poslednú dobu som čoraz viac presvedčená o tom, že tento svet sa zbláznil. Ovláda nás hŕstka ľudí, ktorých cieľom je zarobiť na ľudskej biede, smrti a nešťastí. Vojenské konflikty “riešime” posielaním ďalších zbraní. Minule som zablúdila do hračkárstva. Nemám syna, no bola som prekvapená, že medzi hračkami pre chlapcov dominujú zbrane. Začnúc od vodných pištolí, končiac dychvyrážajúcimi plastovými napodobeninami samopalov. Veď sa len hrajú. Počúvam odpovede. Tak poďme ďalej. Počítačové hry. Pomaly každý pubertiak má doma počítačovú hru, v ktorej musí likvidovať nepriateľov. Veď sa len hrá. Poznám prípady, kedy dietky v rozkvete nespia niekoľko nocí, pretože sa zabudli v interaktívnej hre. Ráno pri raňajkách s podliatými očami vysvetľujú rodičom, koľko pankhartov zabili a až nad ránom si užili sladké víťazstvo.
Tenká hranica medzi ilúziou a realitou
Medzi virtuálnym svetom a svetom reálnym je tenká čiara. Keď deti od detstva berú násilie ako prirodzenú súčasť života, život prestanú brať ako najvyššiu hodnotu. Pretože všade, kde sa pozrú, je násilie. Hračky, filmy, počítačové hry. Kŕmia nás tým a my mlčíme. A potom sa čudujeme, že svet sa ocitol v takej s.ačke, že človek ako jedinec je len číslom.
Až 82 percent strelných zbraní je v rukách súkromných vlastníkov. Ospravedlňuje sa to tým, že to je len pre prípad potreby, pre ochranu. A šialencov, ktorí strieľajú do nič netušiacich školákov, je čoraz viac. Aj to je šialený spôsob, ako sa presláviť v tomto ešte šialenejšom svete.
Apropo magori pri moci. Citát z výbornej reči Dušana Valečka, ktorú som citovala na začiatku. Možno sme najväčšími magormi my všetci a nie tí, ktorým sme dali svoju moc. Pretože mlčíme.
A možno nemusíme ani čakať, kým nás vyhladí klíma. My to predsa dokážeme aj sami. “Výhody” jadrovej vojny sa už usadili v hlavách mnohých hlupákov. A k jej realizácii je už len krok… Veď svet, v ktorom žijeme, je výsledok našej každodennej voľby, ani o tom nevieme. Naozaj si myslíte, že keď už sme toto všetko dopustili, nemôžeme to spoločne aj zmeniť?
M.
Zdroj: creativesociety