Túto vetu som počula najmenej tisíckrát. „Nehas, čo ťa nepáli, lebo inak budeš mať poriadny problém.“ Stalo sa z nej v spoločnosti akési nepísané pravidlo, ktoré nám diktuje držať ústa a krok. Vidieť len malú časť toho, čo sa deje, zabudnúť na kritické myslenie, alebo pre istotu vôbec nemyslieť.
Na svete je hlad. Nie je to problém len rozvojových krajín. Na obrázky vychudnutých, hladujúcich detí, ktoré len apaticky ležia a čakajú na smrť, sme sa stali už akosi rezistentní. Sem-tam pošleme nejaké to euro organizácii, pričom netušíme, kde končia naše peniaze.
Ale hlad pomaly klope aj na naše dvere. Pociťujú ho najmä seniori, jednorodičia, či ľudia, ktorí sa z tých či oných dôvodov ocitli na okraji spoločnosti. A to je len začiatok. Nájdu sa dobrovoľníci, ktorí sa snažia pomáhať, ale je to ako hodiť kameň do bezodnej studne. Je to len kvapka v mori, pretože priepasť medzi chudobnými a bohatými sa prehlbuje čoraz viac.
„Na jednej strane mi lekár hovorí, že mám jesť dostatok zeleniny a ovocia, ryby a orechy. No na druhej strane si ich nemám za čo kúpiť,” zhrnula dnešnú situáciu jedna babička, ktorá si môže dovoliť kúpiť denne dva rožky a liter mlieka. Šetrí na plyn. Počula, že ceny pôjdu hore. Hlad teda nie je až taký vzdialený pojem, akoby sa na prvý pohľad zdalo.
Absurdné riešenia
Na sociálnych sieťach som videla video, kde sa snažila divákov presvedčiť jedna nemenovaná herečka, že jesť červíky a hmyz je najväčší gurmánsky zážitok. To by sa možno dalo prehltnúť. Ale tvrdenie experta, ktorý vidí reálne východisko z hladovej krízy v kanibalizme, sa nedá ani okomentovať. Dostali sme sa na dno žumpy. No len my môžeme odtiaľ aj vyskočiť.
Veď máme všetky nástroje na to, aby sme vytvorili svet, kde hlad prestane existovať. Alebo sa uspokojíme s riešením, ktoré v nás absolútne potlačí ľudskosť? Technológie na pestovanie potravín aj v extrémnych podmienkach, bez ekologickej záťaže sú už na svete. A v Tvorivej spoločnosti sa dostanú všade, kde bude potreba, aj preto je výhodná pre všetkých. Vďaka nej môžeme veľa zmeniť k lepšiemu.
M.
Zdroj: creativesociety