Vzdialenosť, akú rolu zohráva? Veľkú. Je ráno a ja sedím opäť vo vlaku ako xy hodín vo svojom živote strávených na koľajniciach. Dnes si však vychutnávam túto cestu a uvažujem nad časmi, keď to tak nebolo. Sama som strávila množstvo času na staniciach či vo vlakoch, keď meškali, keď boli výluky, keď bol nedostatok rušňovodičov a spoje sa jednoducho zrušili. Toľko premrhaného času, ktorý môžeme stráviť hodnotnejšie. Nemusím asi písať o tom v akom stave sú vlaky, trate, cesty, večne zamknuté či nefunkčné toalety…
Možno sa na chvíľu zasnívam, ale v skutočnosti viem, že by to mohlo byť aj iné, rýchlejšie, pohodlnejšie, bezpečnejšie, radostnejšie cestovanie. Ľudia sú schopní mnohého, vybudovať lepšie cesty, lepšie trate, rýchlejšie a bezpečnejšie vlaky, odbremeniť cestnú dopravu vybudovaním metra a nie len vo svetových veľkomestách. Riadne zaplatiť obslužný personál, aby sa nestalo, že vlak zrušia, lebo je málo rušňovodičov, ktorí sú ochotní za „takú plácu“ pracovať. Každý jeden deň chodíme do práce, aby sme uživili seba a tento štát, aby sme sa v ňom mali lepšie.
Nie je to len klamstvo na nás všetkých? Zo svojej mzdy štátu odvádzame nemalé percentá aby sa „o nás postaral“. Namiesto toho však dostaneme rozbité a meškajúce vlaky, za ktoré si musíme zas zaplatiť a nie málo. Kam idú teda všetky tie peniaze? Nemusím byť minister financií ani minister dopravy, aby som si všimla, že prostriedky nie sú využívané správne, som len obyčajný človek, ktorý to všetko zažíva na vlastnej koži, slovo tunelovanie nie je výmysel. Pár ľudí má svedomie na to, aby okrádali nás „obyčajných“. Aj toto je jeden z mnohých dôvodov prečo túžim po Tvorivej spoločnosti. Keď zastavíme zlo a nebudeme čakať, že sa o nás snáď niekto postará a postaráme sa my všetci spolu, ako „zázrakom“ sa všetko vyjasní, budú aj prostriedky aj cestovanie zdarma, bezpečnejšie a rýchlejšie. Veď máme na to všetky možnosti, aby to tak mohlo byť. Nemuseli by sme predsa vkladať dvojnásobné financie na dopravu za prácou, nedáva to zmysel. Nemali by byť zvýhodnené len určité skupinky ľudí, ale všetci – dôchodcovia, lebo mnohé pre štát a spoločnosť už spravili, zarábajúci ľudia lebo práve do spoločnosti svojou časťou prispievajú a potom deti, ktoré sú našou budúcnosťou. Keď si to takto rozoberieme, vidíme, že sme všetci dôležití.
Za pokus to stojí, zjednotiť sa a všetko zmeniť. Pokiaľ to nespravíme „naďalej len budeme frfľať ako všetko nefunguje“. Nech má každý jeden z nás čisté svedomie z pocitu, že spravil, čo mohol. Na začiatok stačí chcieť a informovať ďalej, že existuje východisko.😊
J.
zdroj:creativesociety