Nedávno vyšla správa pre členov Rotary klubu, správa o klimatickej situácii na našej Zemi a matematický predpoklad ako sa klíma bude odvíjať v budúcnosti. Nezaujímal ma Rotary klub, ale zaujali ma hlavne informácie o klíme, lebo to sa týka nás všetkých.
Pozrieť si celú správu vo mne vyvolalo negatívne, ale aj pozitívne pocity. Správu by som z môjho pohľadu rozdelila na tri časti. Prvá časť – minulosť, ako sa klíma začala meniť a bod, v ktorom sa začala meniť s plynulým prelínaním do prítomnosti. Druhá časť – sú fakty a matematické výpočty vývinu klimatických udalostí na našej krásnej planéte, žiaľ aj s tragickým záverom pre nás všetkých.
Pravda nie je vždy pekná a príjemná, ale asi preto je to pravda, nepozerá sa na to čo chceme, po čom túžime, je to pravda a tá je vždy objektívna. Z tohto plynuli moje negatívne pocity – nezostáva nám veľa času. Je na každom z nás, ako sa postavíme k tejto informácii. Stojíme pred voľbou, či si vybrať nepríjemnú pravdu alebo sladkú lož.
Od malička ma fascinovalo všetko „skryté“, náboženstvá, dejiny, filozofia, psychológia. Prečítala som toho veľa a narazila som na to, že história sa opakuje a na predpovede o posledných časoch. Kdesi som vo svojom vnútri vedela, že my sme tí, čo ich žijeme. Predpokladala som, že je to tak správne. Je to cyklus, v ktorom čosi vzniká a zaniká. Pravda je však taká, že máme až žalostne málo času a ťažko sa s tým dá zmieriť. Už ani na okamih nepredpokladám, že je to takto správne, že ako ľudstvo skončíme na konci cyklu. Sme ľudia – chceme žiť – to je správne. Kedysi, keď som bola s kamarátkami u veštici a viac ako moja „budúcnosť“ ma zaujímalo ako dotyčná pani predpovedá z balíčka kariet, mi prezradila: „Budúcnosť je predurčená, len keď s ňou nič nerobíš. Môžem ti povedať hocičo, je len na tebe, či sa tvoj príbeh tak odvinie.“ Bola som vďačná za jej odpoveď a nikdy viac som už nemala potrebu ísť si dať „veštiť“. My nepotrebujeme veštenie. Ak sa chceme pozrieť aká budúcnosť nás ako ľudstvo čaká, stačí nám matematika.
Pozerala som tretiu časť správy a na tento svoj okamih života som si spomenula. Tretia a posledná časť správy mi vrátila naspäť pozitívny pocit, dala nádej, lebo existuje riešenie. Nemusíme čakať na to čo bude, môžeme zmeniť náš príbeh. Ale musíme to spraviť MY, nikto iný to za nás nespraví. A pozitívne je, že máme na to silu – našou silou je zjednotenie.
J.
zdroj: creativesociety