Alebo čo si ešte necháme vziať? Niekedy mám pocit, že sme ako žaby, ktoré vložili do hrnca s vodou, dali na sporák a pomaly, pomaličky začali zohrievať. Premýšľam nad tým, či dokážeme vyskočiť ešte skôr, než nás uvaria zaživa.
„Ak chceš, aby bol otrok ticho, zober mu všetko, čo má a vráť mu presnú polovicu. Uvidíš, ako Ti bude ruky bozkávať.” Tento citát mi veľmi pripomína dnešnú dobu. Ľudia miesto reálnej pomoci dostávajú rady. Ako viac šetriť energiami, ako sa menej sprchovať, ako viac jazdiť na bicykloch a využívať dopravu MHD. Zatiaľ, čo mocní tohto sveta prichádzajú na summity na súkromných triskáčoch a sťažujú sa, že v luxusnom hoteli nemali dostatok ich obľúbenej zmrzliny.
Nedávno som narazila na článok odborníka, ktorý prišiel k “fantastickému” záveru. Väčšinu zamestnaní je možné vykonávať do 75-ky. Podľa neho je to super, dôchodcovia sa podľa neho aj tak doma nudia a potrebujú predsa sociálny kontakt. Mnohí v tomto veku by možno robili radi, ale nemajú možnosť, ďalší už nemajú sily a zdravie. A väčšina by už konečne aspoň v tomto veku chcela žiť slobodne a robiť to, čo ich naozaj baví a nemali na to čas popri výchove detí a náročnej práci.
Tak veľmi si želám, aby sme žili inak. Aby všetci ľudia mali rovnaké práva a povinnosti. Aby sme si nemuseli vyberať medzi teplom a jedlom. Pretože dnes túto otázku mnohí z nás riešia každý deň. Môžeme žiť všetci dôstojne. Máme na to celosvetovú platformu Tvorivá spoločnosť, ktorá to umožňuje. Pomáha vytvoriť podmienky, v ktorej je na prvom mieste život každého človeka, nielen vyvolených. Alebo budeme i naďalej sedieť v hrnci a čakať, kým nás klíma neuvarí zaživa?
M.
Zdroj: creativesociety