Keď máš plnú chladničku, teplú posteľ a strechu nad hlavou, zdá sa, že je všetko v poriadku…
Takéto januárové počasie si nepamätám. Celú noc nám vietor udieral na rolety. Žijeme na otvorenom priestore, chvíľami som si myslela, že nám vietor vybije okná. Pri rannom venčení, ktorému sa nedá vyhnúť v žiadnom počasí, som si všimla, že v lese je čoraz viac zelenej trávy. Na Facebooku sa ľudia tešia: „Aspoň nemusíme toľko kúriť. Ušetrím zopár eur. Zídu sa ako soľ.” Scrollujem ďalej. Obľúbená reštaurácia v strede Slovenska od februára musí zatvoriť. Elektrina sa im zdvihla trojnásobne, plyn takmer štvornásobne. Majú predávať menu za 30 eur? To im nikto nekúpi. Všetci akosi musia šetriť, teda, pokiaľ je ešte z čoho. Takéto ceny za energie položia aj väčšie firmy.
Po chvíli sa dostanem na príspevok neziskového združenia, ktoré malou sumou podporujem už pár rokov. Dnes ráno gang zaútočil na jedného ich pracovníka, v snahe dostať sa k zásobám. Organizácia sa snaží deťom v Keni zabezpečiť dôstojnejší život. Aby mohli chodiť do školy a nemuseli hladovať. Krajina zažíva najhoršie sucho za štyridsať rokov. Hladní, zúfalí ľudia robia ešte zúfalejšie veci. V krajine sa vzmáha nepokoj, ľudia sa obávajú miestnych gangov, akoby nemali aj bez toho už kopec problémov.
Mňa sa to priamo netýka. Ani Teba. Píšem svoj “utopistický” blog, zabalená v župane, popíjajúc teplý čaj. Vo vedľajšej izbe sa hrá moja dcéra. Prednedávnom mi rozprávala o tom, že by chcela byť veterinárkou, pretože nevie zniesť pohľad na trpiaceho psa. Veď hej. Aj mne je veľmi ľúto zvierat. No ako jej vysvetliť, že dnes aj ľudia trpia oveľa viac?
Po pár minútach na Facebooku ho zatváram. Uvedomujem si tú priepasť. Zdieľané odkazy zo života slávnych ľudí a ich pseudoproblémov. Na druhej strane ľudia, ktorí strácajú všetko. Dokonca aj právo na vlastný život. Dokedy teda budeme mlčať? Veď máme riešenie, aj potrebné technológie na pestovanie potravín všade na svete. A tie v Tvorivej spoločnosti budú slúžiť všetkým ľuďom.
M.
Zdroj: creativesociety