„Nikdy nepochybujte, že malá skupina uvážlivých, zanietených ľudí môže zmeniť svet; skutočne, to je to jediné, čo ho kedy zmenilo.“ Margaret Mead
Milý čitateľ,
nepoznáme sa. Možno si sem zablúdil, pretože si chceš na chvíľku oddýchnuť od pracovných činností. Možno si čítaním krátiš čas u lekára. Alebo si maminou na materskej, ktorej práve zaspalo dieťa. Chcela by mať čas pre seba, no pred ňou je kopec všedných domácich povinností. Alebo si robotník, pracujúci ďaleko od domova a návšteva slovenských webov je spojovacou niťou s rodným domovom. Si študent učiaci sa na skúšky? Či ten, ktorí neustále nadáva na politikov, všetkých by najradšej poslal do teplých krajín, pretože už neverí nikomu a ničomu? Máš mnoho tvárí. Ale v skutočnosti máme k sebe oveľa bližšie. Pretože viem, že chceš to, čo ja. Mať svoje miesto na zemi, mať svoj pokoj, tráviť čas s rodinou či trošku viac sa venovať svojim záujmom. Človek k šťastiu nepotrebuje veľa. Väčšina z nás sníva o jednoduchých veciach, netúži po palácoch, neobmedzenej moci či prezidentskom kresle. Tak kde sa stala chyba? Prečo žijeme v čoraz horšom svete, v ktorom je všetko obrátené hore nohami? Odpoveďou je moc a peniaze. Základné páky systému.
Len rozprávka?
Kedysi som milovala klasické rozprávky. Dnes sa na ne pozerám inak. Takmer v každej sa ľudia obracali na dobrého kráľa, panovníka, prípadne odvážneho rytiera, ktorý vyrieši všetky „prúsery“. Nikde nepočuť, že by niečo zmohli obyčajní ľudia. Tí, ktorí pasívne nečakali, ale začali konať. Nie tak, naučeno, že vybehli s motykami a sekerami a zhodili “zlého“ kráľa. Nakoniec jeho miesto vždy obsadil iný, ktorý tiež nebol až taká výhra. Nepočuť, že ľudia vytvorili samosprávu, sami začali rozhodovať o veciach, ktoré sa ich týkajú. Asi preto takýto model fungovania vnímame ako nezmysel. Rozprávkam sa však musí niečo nechať. A to je myšlienka, že dobro vždy zvíťazí nad zlom. My sme dnes urobili zlo ako prirodzenú súčasť života, normu, podľa ktorej fungujeme. No môžeme to zmeniť.
Možno si čítal…
Keď sa ľudia spoja, dokážu mnohé. A to môže byť pre niektorých nebezpečné… Preto sa začína biť na poplach, aby ľudstvo nedajbože nevyšlo z košiara, v ktorom je už tak dlhú dobu. Veď ľudia majú právo iba držať hubu a krok. Občas, keď je to niekomu výhodné, zapojiť sa do revolúcie, dúfajúc, že pod iným „kráľom“ sa im bude dýchať ľahšie. Čítala som, čo všetko sa už popísalo o Tvorivej spoločnosti. Že sme takí a onakí. Že sme nebezpeční. Že za nami stojí nejaké “veľké zviera,” ktoré nás financuje. Vari by sme v tom prípade neboli už vo všetkých mediálnych kanáloch? Psy štekajú a karavána ide ďalej. Máme reálnu šancu vytvoriť model spoločnosti, kde nebude moc, kde sa bude rozvíjať individualita, kde bude moderné byť dobrým človekom, kde budeme mať k dispozícii všetky vymoženosti. Veď žijeme v 21. storočí! Viem si predstaviť svoj voľný čas tráviť inak, než neustálym umývaním podlahy. Chcem žiť vo svete, kde nebudem dostávať do súkromných správ množstvo žiadostí o finančné príspevky na liečbu pacienta, postavenie sirotinca či neodkladnú operáciu. Preto aj svoju obedňajšiu prestávku dnes venujem písaniu tohto blogu. Pretože od vytvorenia Tvorivej spoločnosti nás delia len dve veci. Neinformovanosť a naša pasivita.
S úctou
Michaela
Zdroj: creativesociety.com