Svedectvá, ktoré nás nútia zamýšľať sa nad smerovaním spoločnosti
Pri cestovaní vlakom som sa neplánovane stala súčasťou cudzieho rozhovoru: „Ty pako, čo tu robíš?!” buchol staršieho pána po pleci mladý chalan, spoznal v ňom starého známeho.
“Ešte robíš u Zdena?” spýtal sa ho Tibi, obézny pán, ktorý žije z invalidného dôchodku. Občas predá nejaký telefón, niekomu niečo dohodí, samozrejme bez papiera. Dozvedám sa, že mladý u Zdena ešte stále robí, za 4,30 na hodinu, tiež bez papiera.
Rola podnikateľa
„Ale vieš čo? Budem podnikať. Teraz predávam psov bez papiera, no toľko žerú, že sa musím poriadne obracať, aby som ich nakŕmil,” sťažuje sa na fungovanie množiarne. Našťastie jeho podnikateľská vízia pôjde iným smerom: „Budem chodiť po celom Slovensku zamazávať korýtka, to bude koryto, videl si, koľko domov má starú strechu? Ale ja nebudem robiť špinavú robotu. Dvoch chlapov si zamestnám. Na hodinu im dám kráľovských 7 eur,” rýchlo sa vžil do role podnikateľa.
Od mladého sa dozvedám, že žije s mamou v starom dome na dedine. V podnájme. Platí 120 € mesačne. „To je nejak málo, nie?” čuduje sa Tibi. „Hej, ale nemáme elektrinu. Telefón si nabijem v obchodnom centre, chodím skoro spať, telku chodí mamka pozerať k susede,” vysvetľuje. „Dá sa na to zvyknúť, to ako si zvykne jednonohý, že nemá druhú nohu, tak si zvykneš aj na to, že nemáš elektrinu. Drevo máme z lesa, v záhrade čo to dopestujem, mamke nič nechýba,” dodáva chalan, ktorý sa musí odmala obracať.
Chlapi nadávajú. Na život, na vládu, na podmienky. Nevadí mi to, pochopila som, že vulgarity sú súčasťou ich slovníka, i keď vidím, ako sa za nimi otáča staršia pani v nádeji, že si správne vysvetlia jej nesúhlasný pohľad. Nevysvetlili. Z rozhovoru ich vytrhol až sprievodca. Pýta si lístok. Pri pohľade na cieľovú stanicu skonštatuje: „Tam nestojíme. Budete musieť vystúpiť na ďalšej stanici a odtiaľ ísť iným vlakom.” Odpoveďou je spŕška nadávok. Sprievodca sa len usmial a išiel ďalej. Asi si vo vlaku zažil svoje. Chlapec s hundraním vystúpi. V kupé sa rozhostí ticho.
Ja s chlapmi súhlasím. Žijeme v 21. storočí v naozaj hrozných podmienkach. Mnohí bez elektriny, sociálnych istôt či nádejou na lepšiu budúcnosť. Väčšinou naša snaha niečo zmeniť končí nadávaním na vlády, spoliehaním sa na nasledujúce voľby, ale zjavne to nepomáha a problémy pretrvávajú, alebo sa menia na iné. Riešenie je projekt Tvorivá spoločnosť, platforma, v ktorej je najvyššou hodnotou život človeka. Každého. Aj Tibiho, aj mladého chalana, aj jeho mamy. Je to možnosť. Má však jeden háčik. Jej vytvorenie si vyžaduje konanie každého človeka. Inak to ostane ako v tom vtipe:
“Kto chce zmenu? Všetci.
Kto chce niečo pre ňu urobiť? Zostalo ticho.”
M., účastníčka projektu Tvorivá spoločnosť
zdroj:creativesociety