Tvorivá spoločnosť

„Je nebezpečné myslieť si, že ste najmúdrejší človek v okolí. Pravdepodobne ešte nebezpečnejšie je, ak si vaše okolie myslí, že ste najmúdrejší.“

Prípad č.1

V rozhovore pilotov, ktorí zaznamenali letové záznamníky lietadla spoločnosti Air Florida pred jeho zrútením do ľadom pokrytej rieky Potomac neďaleko Washingtonu v roku 1982, je viditeľné ako pomocný pilot upozorňuje na problém, no vzápätí súhlasí s názorom autority.

Druhý pilot: Ešte raz skontrolujme, či sú konce krídel zľadovatené, stojíme tu už príliš dlho.

Vedúci pilot: Nie. Myslím, že by sme mali o chvíľu odletieť.

Druhý pilot: (kontroluje údaje prístrojov, keď sa pripravujú na štart) Niečo tu predsa len nie je v poriadku. Och, nie. To nie je správne.

Vedúci pilot: Nie. Správne!

Druhý pilot: No, možno je to tak. (lietadlo sa neúspešne pokúša nabrať výšku)

Druhý pilot: Larry, ideme dole.

Vedúci pilot: Ja viem. (zvuk nárazu, ktorý si vyžiadal životy veliteľa, druhého pilota a 76 ďalších osôb)

Prípad č.2

Príčiny tragédií raketoplánov Challenger a Columbia. V prvom prípade poškodenie nábežnej hrany ľavého krídla raketoplánu, v druhom prípade zlyhanie pripojenia nosnej rakety na tuhé palivo, boli na prvý pohľad odlišné. Pri podrobnom skúmaní oboch zlyhaní sa ale zistila spoločná hlavná príčina: zlý spôsob rozhodovania v NASA.

V prípade havárie raketoplánu Columbia manažéri ignorovali žiadosť nižšieho personálu, aby požiadali ministerstvo obrany o použitie špionážnych satelitov na fotografovanie oblastí raketoplánu, ktoré mohli byť poškodené. V prípade Challengera manažéri ignorovali varovania inžinierov, že chladné počasie v deň štartu môže spôsobiť poškodenie tesniaceho krúžku.

Prípad č.3

Testovanie správania kvalifikovaných zdravotných sestier: Psychológ Charles Gofling vykonal experiment na 22 miestach rôznych nemocničných oddelení. Vydával sa za lekára a požiadal zdravotnú sestru, aby pacientovi podala 20 mg lieku Astrogen. V 95 % prípadov zdravotná sestra okamžite vzala liek a išla ho podať pacientovi, hoci ten nie je v nemocniciach povolený, a dávka 20 mg je dvojnásobkom odporúčanej dennej dávky!

Všetky spomínané prípady majú spoločného menovateľa:  člen tímu sa podriaďuje názoru – údajne kompetentnejšieho nadriadeného, kedy prijíma názor autority a spolieha sa naň viac ako na svoje vedomosti či svedomie. Takýto fenomén sa nazýva KAPITANIZMUS. Výsledkom je neúplná diskusia v rozhodovacom procese. Vyznačuje sa neúplným preskúmaním alternatívnych nápadov, neobjektívnym procesom vyhľadávania informácií a neschopnosťou posúdiť riziko možností, ktoré presadzujú vedúci skupiny. Autorom je známy psychológ Robert Cialdini, ktorý veľkú časť svojej akademickej a osvetovej činnosti venoval vede o presviedčaní.

Zaujímavú teóriu, ktorá súvisí s fenoménom kapitanizmu, rozpracoval  sociálny psychológ Irving Janis o tom, ako skupiny prijímajú zlé rozhodnutia skupinovým myslením. Označuje typ skupinového rozhodovania, pri ktorom sa členovia skupiny viac zaujímajú o to, aby spolu vychádzali, než o hľadanie a kritické hodnotenie alternatívnych názorov a myšlienok. 

Najčastejšie je to spôsobené snahou o skupinovú súdržnosť, izoláciou od vonkajších vplyvov a autoritatívnymi lídrami, ktorí komunikujú svoje názory s ostatnými. Takéto faktory sú prítomné v mnohých organizáciách na rôznych úrovniach. Vytvárajú vnímaný tlak okolia, aby súhlasili s názorom vodcu. Vedie tiež k potrebe kritizovať opačné názory a tým pred nimi brániť vodcu. To vytvára falošný dojem, že členovia skupiny sú v úplnom súlade jeden s druhým, a názory vyjadrené mimo skupiny sú menej hodnotné.

To, že hierarchia  je súčasťou našich životov je známe. Menej je však známe to, aká je pre náš život nebezpečná. Hierarchia vytvára prostredie nerovnováhy. Ego je dôležitejšie ako správne spoločné rozhodnutie. A to sa týka tých, ktorí sa ocitli v pozícii nadriadených, ako aj tých pod nimi. Rozumní lídri sa vždy pýtajú na názor iných predtým, ako začnú presadzovať svoje vlastné stanovisko. Tým sa zabezpečí prístup k aktuálnym myšlienkam, názorom a nápadom tímu. V opačnom prípade počujú to, čo chcú počuť.

My ľudia si do dôsledkov nedokážeme uvedomiť, čo môže spôsobiť naša nadradenosť, alebo  naopak „pozícia mŕtveho chrobáka“, kedy sa zbavujeme zodpovednosti a prenášame ju na iných. Aj v jednom aj v druhom prípade však môžu mať fatálne dôsledky. 

Dnes je viac ako kedykoľvek predtým dôležité, uvedomiť si vlastnú zodpovednosť za našu budúcnosť. Preto nedovoľme, aby nám vysoké ego alebo pasívny postoj bránili urobiť správne rozhodnutie, vytvoriť Tvorivú spoločnosť. Sami študujme, vytvárajme si vlastný názor, porovnávajme. No hlavne buďme zodpovední a aktívni.

H.

zdroj: creativesociety