Tvorivá spoločnosť

Poznám vedcov a pseudovedcov. Do druhej skupiny patria ľudia, ktorí sa boja o svoje teplé miestečko. Požierajú granty, píšu odborné články pre ešte odbornejšie časopisy, ktoré samozrejme majú svojho súkromného vlastníka. Ako doktorandka som sa stretla s ľuďmi, ktorí mali tituly pred menom i za menom, ale ani nevedeli, čo robia na univerzite. Zámerne  ich nenazývam odborníkmi. V pracovnom čase hrali tetris na počítači, pridávali fotky na sociálne siete a prosili doktorandov, nech za nich napíšu odborné práce. Tak, aby ich meno bolo uvedené ako prvé v poradí. Sú garanti. A ich meno je predsa symbolom úspechu.

Čím viac titulov…

Kedysi som si myslela, že zberači titulov sú len u nás, na Slovensku. Ale toto hobby je obľúbené všade vo svete. Našťastie sa nájdu vedci, ktorí sú skutočnými odborníkmi. Svoj úspech si poctivo vybudovali a prinášajú poznatky, ktoré pomáhajú celému ľudstvu. Nie je ich veľa a za ich prácu a odvahu im patrí všetka česť. No v dnešnom svete platí dosť zvrátená logika. Presadzujú sa projekty, na ktorých sa dá najviac zarobiť. Projekty, ktoré neprinášajú ekonomický zisk univerzite či sponzorovi sa spravidla len tak ľahko k financiám nedostanú. A ideme ďalej. Tie najväčšie vedecké kapacity na univerzite neostanú. Tí, ktorí majú potenciál skončia v súkromných firmách, ktoré sú schopné zaplatiť majetok, aby si ich udržali. V súčasnosti tzv. veľkí hráči vyberajú tých najgeniálnejších vedcov do utajených programov.  Ich úlohou však nie je zlepšenie života bežného človeka, to je viac než zrejmé.  Keby to tak bolo, už dávno žijeme v lepšom svete.

V Tvorivej spoločnosti je dnes zapojených množstvo skutočných vedcov, ktorí nie sú poplatní systému. Mená väčšiny z nich však budú zverejnené až v Tvorivej spoločnosti. Prečo? Myslím, že netreba ďaleko hľadať odpoveď. Kvôli ochrane ich mena, rodiny, majetku či sociálneho statusu. Alebo si myslíte, že žijeme vo svete, kde sa dá všetko vravieť narovinu a bez príkras? Aj za to sa totiž platí životom.

Zdroj: creativesociety