Tvorivá spoločnosť

Vidíte to aj vy? Náš svet je taký zraniteľný a taký neskutočne nádherný. Bol nám daný do vienka. Stačí len otvoriť oči, započúvať sa do jeho zvukov, cítiť jeho vôňu. Dokážeme to vôbec? Uvedomujeme si, koľko krásy je schovaných v jednoduchom šume vetra v steblách trávy? V zurčaní potoka? Poslednú dobu sa neskoro večer často len tak postavím na balkón a za zvukov prírody sledujem nočnú oblohu. Uvedomujem si tú nekonečnosť a aj tú “malosť” našej planéty v tomto rozsiahlom vesmírnom kolose.

Mám pocit, že sme sa z týchto “samozrejmostí” prestali tešiť. Prestali sme vnímať jednoduchú nádheru, ktorú nám poskytuje svet bez prikrášlenia.

Čo robíme alebo nerobíme?

A zrazu sa nám to vracia. Sme zahltení prácou, zhonom, prekonavaním jeden druhého, súperením, ohováraním, osočovaním, vysmievaním, nenávisťou. Nenecháme si ujsť čo i len jeden diel nejakého nezmyselného seriálu, reality show.  Sledujeme správy, aby sme zistili, čo sa deje, namiesto toho, aby sme otvorili oči a zistili si to sami. Médiá vládnu svetom. To, čo šíria tie vyvolené, len to je pravda. Prestali sme snívať s otvorenými očami, prestali sme tvoriť, prestali sme skutočne žiť.

A viete čo? Mám strach. Priznám sa k tomu. Chamtivosť a pýcha prekryla lásku, spoluprácu a tvorenie. Stále čakáme, že tento svet niekto vytvorí za nás. Že všetky problémy určite niekto vyrieši – čakáme na spasiteľa, vodcu. Ale uvedomme si, že “spasiteľ” tohto sveta sa ukrýva v každom jednom z nás. Tým, že ho budeme vidieť tak, ako o ňom snívame. Že budeme hovoriť o takom svete, v akom chceme žiť. Že nás budú považovať za bláznov, utopistov, snílkov a neviem čo ešte? A čo? Ale ja chcem žiť v krásnom svete a viem, že je to možné. Všetky pravidlá určujú ľudia. Všetko vrátane zdravotníctva, ekonómie, ekológie, školstva, vedy, umenia – všetko určujeme my – no momentálne naši vraj volení zástupcovia. Rozumiem tomu, že niekedy boli potrební volení zástupcovia na odsúhlasovanie zákonov. Keď nebolo toľko možností sa spájať.

Prejav civilizácie

No dnes? Keď je toľko jednoduchých technológií, prostredníctvom ktorých by sme sa mohli zapojiť to odsúhlasovania pravidiel, zákonov, ustanovení my sami. Každý máme nejaký nápad, ako by mohlo čo vyzerať. S pomocou ľudí, ktorí sú naozaj skúsení v danom odbore a zároveň ich to baví, by sme mohli zodpovedať otázky a nastaviť podmienky, ako a či by to mohlo fungovať, ako by sa to mohlo zreálniť. A cez elektorálnu platformu, aplikáciu by ľudia hlasovali, či o také niečo je záujem alebo nie. Možností je neskutočne veľa. A prečo to tak nie je? Za mňa je na toto jednoduchá odpoveď – pretože 5 miliónov ľudí a už vôbec nie 8 miliárd ľudí sa nedá podplatiť. Nemohlo by o fungovaní sveta rozhodovať pár jednotlivcov, v ktorých rukách sme ako šachové figúrky a hrajú sa s nami podľa svojich predstáv. Veď si len vezmime samotné peniaze. Je to nejaká surovina, ktorej by sme mali na svete nedostatok? Nie, je to kus papiera, na ktorom je napísaná hodnota. My si ich tlačíme…MY!!! A máme ich dostatok, aby boli všetci sýti, mali kde bývať, študovať…? Rozumiete tomu? Ako civilizácia sme podľa mňa zatiaľ nezabodovali ničím. Alebo máte iný názor?

Príroda sa búri

Planéta nám to dáva pocítiť, takto to do nekonečna nejde. Nevidíme, nepočujeme, necítime, čo sa deje okolo nás s prírodou? Naša Zem, ako jeden prepojený organizmus s nami, sa začína správať k nám tak, ako sa my správame k sebe navzájom, a k nej ani nehovoriac. Znečistili sme všetko, čo sa dalo. Toxické sú nielen naše vzťahy, ale aj odpad, ktorým sme zahltili lesy, lúky, potoky, rieky, moria, oceán…. Áno, oceán. Taký dôležitý zdroj života a teraz tak veľmi chorý. Sme hlúpi, všetci bez výnimky. Vrátane mňa. Nedokážem otvoriť ústa a vykričať to do sveta. Hej, ľudia….čo to robíme? Zastavme sa a zmeňme smer, kým je ešte čas. Poďme tvoriť svet, o ktorom snívame. Nečakajme na niekoho iného, kto to zmení. Nie, nezmení. Otvorme oči všetci, kým je ešte čas.

Lenka

zdroj: creativesociety.com