Tvorivá spoločnosť

V meste pod Zoborom je zrekonštruovaná židovská synagóga. Dnes sa v nej už nevykonávajú náboženské obrady. Cez veľké okná preniká mäkké svetlo, osvetľujúce výstavu na stenách historickej budovy. Mala som len chvíľku času. Zbežne som si ju pozrela. Nie, netušila som, že v našom meste bola kedysi Tisova či Hitlerova ulica. Počas II. svetovej vojny bolo z Nitry deportovaných približne 6000 Židov, vrátilo sa len zopár z nich. 

Po návrate domov som si uvarila čaj, otvorila internet a začala skúmať, ako sa “to” mohlo v Nitre stať. Je to mesto, ktoré dalo Slovensku mnoho známych dejateľov, významných osobností. Židovská obec tvorila 25% vtedajšieho obyvateľstva, dokonca tu bola židovská škola rabínov, ktorú navštevovali aj študenti zo zámoria. 

Kedy sa to zmenilo?

Zlomový moment nastal v roku 1939, po vytvorení Slovenského štátu. Postupom času v médiách začala prekvitať čoraz silnejšia antisemitská nálada. Média, ktoré boli prosemitické, boli označené za protislovenské, a utláčané. Prosemitské médiá boli zakázané už v roku 1939, ale až následne boli označované adjektívami negatívneho charakteru.

Začalo to najprv nenápadne. Príležitostná kritika židovského obyvateľstva, mierne náznaky, až napokon tvrdé rozdeľovanie “my verzus oni.” Ľudia sa stavali do pozície, kto nie je s nami, je proti nám. 

Kľúčovú rolu v tejto mediálnej propagande zohrával časopis Gardista, ktorý patril Hlinkovej garde. Vykresľoval slovenského občana veľmi lichotivo, zatiaľ čo Židia boli označovaní za pliagu, ťažobu či prekliatie národa. Dokonca ponižovanie, segregácia a deportácia Židov bola považovaná za “očisťovací proces. “

O tejto téme by sa dalo písať dlho. Chcem len poukázať na paralelu s dnešnou dobou. Vtedajší Židia pociťovali veľké napätie v spoločnosti v dôsledku lynču v tlači. Útočilo na nich “poctivé” slovenské obyvateľstvo, hoci sa našli aj takí, čo sa za nich postavili, ukrývali ich, aj keď riskovali, že zastrelia nielen ich, ale aj ich rodiny. Dnes sa opakuje desivý scenár znova. Za necelý mesiac vyšlo v slovenskom a českom mediálnom priestore takmer 400 negatívnych článkov o ALLATRA. O hnutí, ktoré sa zaoberá klímou a apeluje na zjednotenie vedcov. Výsledok? Verbálne útoky, vyhrážky, strata zamestnania. Každý, kto sa dnes ALLATRA zastane, je ihneď označený za sektára, ktorý vari neverí týmto bláznom.

Nacizmus bol spätý s niektorými predstaviteľmi rímskokatolíckej cirkvi, veď aj Hitler sám seba považoval za vzorného kresťana. Hon na údajné “sekty” antikultizmom je spätý s RACIRS, pronáboženskej organizácie, ktorá je spojená pre zmenu s pravoslávnou cirkvou. A výsledok? Tie isté metódy. Porušovanie ľudských práv, verejný lynč, snaha o zbavenie sa nepohodlných skupín, ktoré sa ničím neprevinili a o ktorých píšu o nich bez nich. Je dôležité pozrieť sa na to, kto stojí za kampaňou a kto obetoval toľko peňazí, aby umlčal aktívnych ľudí, ktorí upozorňujú na problém nás všetkých – klimatické hrozby, ktoré narastajú každým dňom. 

Michaela

zdroj:allatra.org; dokument Impakt; actfiles.org