Tvorivá spoločnosť

… pokračovanie predchádzajúceho blogu.

Teraz vám poviem niečo iné – niečo, čo zrejme neviete. Nemohli ste to predvídať ani vypočítať kvôli nedostatku informácií a odbornej spôsobilosti. Aj bez hrozby sibírskeho chochola nám hrozí ešte jedno nebezpečenstvo rovnakého rozsahu. Je to hrozba, ktorú sme si sami vytvorili a pred ktorou niet úniku. Hovorím o mikro- a nanoplastoch, ktoré už prenikli do každého kúta našej planéty. Sú vo vzduchu, ktorý dýchame, vo vode, ktorú pijeme, a v potravinách, ktoré jeme.

Nanoplasty nie sú len znečisťujúce látky – sú antropogénnym faktorom, ktorý už ovplyvňuje naše zdravie a našu budúcnosť. Výskum ukazuje, že ich hromadenie v ľudskom tele priamo súvisí s rastúcim počtom detí, ktoré sa rodia s autizmom. Ak s tým nič neurobíme, už o niekoľko generácií sa každé druhé dieťa na svete môže narodiť s poruchou autistického spektra. Toto nie je predpoveď, je to realita, ktorej musíme čeliť.

Okrem toho mikroplasty a nanoplasty narúšajú vodnú rovnováhu, čím ešte viac zohrievajú už aj tak umierajúci oceán. Výsledkom je, že oceán namiesto produkcie kyslíka začne vypúšťať CO₂. Tieto emisie už destabilizovali vodnú rovnováhu v atmosfére a tento proces sa bude len zintenzívňovať. Narušenie výmeny vody nevyhnutne povedie k narušeniu výmeny plynov, čo spôsobí postupné vyčerpanie kyslíka. To spustí nezvratné procesy degradácie ľudstva.

CO2 a vývojové poruchy

Vedecké dôkazy potvrdzujú priamu súvislosť medzi koncentráciou CO₂ a vývojovými poruchami. Nedostatok kyslíka a zvýšená kyslosť v tele vyvolávajú neurodegeneratívne procesy. Mechanizmus je celkom jednoduchý: zvyšujúca sa hladina CO₂ priamo ovplyvňuje kognitívne schopnosti, čím sa efektívne programuje degradácia človeka ako biologického druhu. Prognózy naznačujú, že už v priebehu niekoľkých krátkych generácií by mohlo až 90 % celej populácie trpieť vážnymi neurologickými poruchami.

Tento problém sa bude musieť riešiť – nedá sa mu uniknúť. Týka sa každého človeka na tejto planéte, týka sa našich detí a našich vnukov. Úplný zákaz plastov je v súčasnosti nereálny vzhľadom na ich široké používanie v rôznych oblastiach nášho života. Hlavnou výzvou nie je úplný zákaz plastov, ale vytvorenie ekonomicky životaschopného modelu ich likvidácie. Bez toho zostane jediným „makroekonomickým prínosom“ postupná degradácia a zánik ľudstva.

A teraz si predstavte, že pridáte katastrofickú erupciu sibírskeho magmatického chochola ku všetkému, čo sa už deje – nekontrolovanému nasýteniu atmosféry CO₂, znečisteniu nanoplastmi a prírodným katastrofám. Aj keď chochol nevybuchne okamžite a namiesto toho bude vybuchovať postupne, dôsledky uvoľnenia takého obrovského objemu lávy budú naďalej narastať a zhoršovať sa.

Aj keď život na periférii Ruska dočasne prežije, po zániku Sibíri sa život pre tých, ktorí prežili, stane peklom na zemi. Kolosálne erupcie lávy presýtia atmosféru oxidom uhličitým, čím zasadia katastrofálny úder zemskej biosfére.

Namiesto postupného znižovania tlaku v magmatickom chochole, ako by sa to dialo pri riadenom odplyňovaní, láva prerazí na širokom fronte a pochová rozsiahle oblasti Sibíri pod tonami lávových prúdov a vrstvami popola – presne tak, ako sa to stalo pred 250 miliónmi rokov počas vzniku sibírskych trapov. Uvoľňovanie popola a plynov dostane ľudstvo na pokraj vyhynutia, rovnako ako sa to stalo počas veľkého permského vymierania, keď zahynulo 90 % morských druhov a 70 % suchozemských druhov.

Prežije život na Zemi?

Už aj mierne zvýšenie nasýtenia rastlín a oceánov CO₂ má vplyv na ľudské zdravie a urýchľuje kolaps ekosystémov. Pri dodatočnom príleve tepelnej energie do atmosféry v kombinácii s emisiami popola a aerosólov budú následky katastrofálne. Prežije život na Zemi? Vzhľadom na existujúce problémy – znečistenie plastami a umierajúci oceán – sa náš zánik stáva neodvratným.

Ak sibírsky chochol náhle exploduje, bude už neskoro na evakuáciu zo Sibíri. Tí, ktorí sa ocitnú v zasiahnutej zóne, okamžite zomrú. Ľudstvo neprežije. V tom okamihu už plasty nebudú predstavovať problém – budú spálené spolu s nami.

Existuje však aj iný spôsob: riadené odplynenie. Ak sa spojí s úsilím o vyčistenie oceánov, tento proces by mohol zachrániť náš svet.

V ruských médiách sa však objavujú komentáre takzvaných odborníkov, ktorí tvrdia, že sibírsky chochol nie je žiadnou hrozbou, pretože sa údajne pohybuje pomaly – stúpa len 4 cm za rok.

Nerád vás sklamem, kolegovia, ale vaše výpočty o rýchlosti stúpania magmatických chocholov sú založené výlučne na teoretických modeloch a pozorovaniach moderných stabilných štruktúr chocholov. Odkiaľ sa vôbec vzala predstava, že chocholy údajne stúpajú len niekoľko centimetrov za rok? Spoliehate sa výlučne na vrstvy stuhnutej lávy z minulých erupcií, ale to neposkytuje žiadny základ na určenie toho, ako rýchlo sa magmatický chochol skutočne pohyboval v plášti.

Nemáte predstavu o tom, ako rýchlo stúpajú chocholy, keď sa prvýkrát formujú. A čo je dôležitejšie, Zem nikdy predtým nezažila súčasný vzostup plášťového chochola a nárast vnútroplášťových erupcií. V súčasnosti sa nachádzame v mimoriadnych podmienkach – podmienkach, s akými sa geologická história Zeme ešte nikdy nestretla.

Pokračovanie…

Zdroj: Oficiálna webová stránka Dr. Egona Cholakiana: earthsavesciencecollaborative.com