Tvorivá spoločnosť

Opúšťajú Sibír II.

Dovoľte mi, aby som sa vás opýtal: Čo si myslíte, že ich viedlo k tomu, aby sa tak náhle vzdali rozvoja Sibíri? Pripomínam, že tento program bol starostlivo vypracovávaný špičkovými odborníkmi viac ako 10 rokov. Bol to rozsiahly, dlhodobý projekt, do ktorého boli vložené obrovské prostriedky a veľké nádeje. A potom – náhly obrat. Prečo ho nahrádzať novou stratégiou, ktorá podľa niektorých ruských ekonómov a analytikov pripomína skôr zle napísanú študentskú prácu odovzdanú na poslednú chvíľu než seriózny plán rozvoja strategicky dôležitého regiónu? Čo ich prinútilo tak narýchlo zmeniť svoje plány?

Odpoveď je jednoduchá – uvedomili si, akú hrozbu predstavuje sibírsky magmatický chochol. Magmatický chochol teraz stúpa priamo pod územím, na ktoré sa zameriava predtým schválená stratégia rozvoja, od ktorej teraz upúšťajú. Už v roku 2014 obsahovala uzavretá časť klimatickej správy ALLATRA fakty o nebezpečenstve sibírskeho chochola a tieto informácie boli oznámené ruským predstaviteľom. Od roku 2021 sme spolu s dobrovoľníkmi ALLATRA začali verejne upozorňovať na hrozbu sibírskeho chochola. Je zrejmé, že ruské úrady vykonali vlastné výpočty, ktoré potvrdili závery, pred ktorými ich odborníci ALLATRA varovali už v roku 2014. To sa stalo zlomovým bodom.

Ich činy vravia viac, než to, čo hovoria

Môžu to popierať, ako chcú, ale ich činy hovoria hlasnejšie ako slová. Sú ako krysy, ktoré utekajú z potápajúcej sa lode. Opúšťajú Sibír a jej obyvateľov, zatvárajú a premiestňujú multimiliardové projekty v nádeji, že si ochránia svoje aktíva a bohatstvo v najvzdialenejších kútoch krajiny alebo dokonca v zahraničí, čo možno najďalej od Sibíri.

Ale viete, čo je najdesivejšie? Obyvatelia Ruska si stále neuvedomujú skutočné riziká. Namiesto toho, aby sa úrady úprimne zaoberali touto otázkou, uchyľujú sa k propagande. Tvrdia, že Sibír je „región bez perspektívy“, a napriek tomu očakávajú, že tam ľudia budú žiť a pracovať. Pýtate sa prečo? Pretože zatiaľ môžu na Sibíri ťažiť suroviny a plniť si vlastné vrecká.

Namiesto toho, aby riešili problém a zaviedli kontrolované odplyňovacie opatrenia, presúvajú svoj kapitál a investície na perifériu krajiny. Už chápete, prečo sa nový plán rozvoja tak výrazne zameriava na ruský Ďaleký východ a Arktídu?

Teraz sa obrátim na všetkých, ktorí sa podieľajú na tomto trestnom rozhodnutí. Chápeme vašu logiku – počítate s postupnou erupciou sibírskeho chochola, podobne ako pred 250 miliónmi rokov. Dúfate, že sa bude pomaly šíriť po celom území bez toho, aby sa dostala do okrajových oblastí, kam utekáte so svojím kapitálom.

Vo svojich výpočtoch ste však prehliadli kľúčový faktor. Po poslednej erupcii sa štruktúra tektonickej dosky dramaticky zmenila. Už som to spomínal, ale zdôrazním to ešte raz: predchádzajúce erupcie pred 250 miliónmi rokov prenikli celou doskou a spevnili ju sibírskymi trapmi. V dôsledku toho sa štruktúra Východosibírskeho kratónu stala monolitickou a robustnou vďaka stvrdnutej magme.

Dva možné scenáre. Vyberieme si ten tretí?                                                                                             

V súčasnosti teda existujú dva možné scenáre. Okrem postupnej erupcie a pomalého ničenia regiónu existuje aj druhý, oveľa nebezpečnejší scenár – masívny výbuch. Pravdepodobnosť, že doska dosiahne hranicu svojho napätia a okamžite exploduje, je 55 %. Tento scenár dobre poznáte, pretože vaše výpočty, ako sme pochopili, sa zhodujú s našimi.

Prežitie na periférii krajiny, na ktoré sa spoliehate, je nemožné – dokonca aj v prípade postupnej erupcie. Je nevyhnutné pochopiť, že aj pri pomalom výleve magmy dôjde ku globálnej degradácii zemskej biosféry. Tento proces sa môže odvíjať postupne, ale jeho dôsledky neodvratne povedú k masovému vyhynutiu všetkého života na planéte.

Najpravdepodobnejším scenárom je náhly prielom magmatického chochola zemskou kôrou, ktorý vyvolá okamžitú a katastrofickú erupciu. Odhaduje sa, že počas takejto erupcie sibírskeho chochola by smrteľný popolček, ktorý by spôsobil, že vzduch by sa nedal dýchať, pokryl polovicu celej planéty. To by nás všetkých – celé ľudstvo – odsúdilo na zánik.

Existuje tretí scenár? Áno, existuje – riadené odplyňovanie. Je to jediný spôsob, ako výrazne znížiť riziká a zachrániť životy. Samozrejme, odplynenie neodstraňuje všetky nebezpečenstvá. Najhorším scenárom počas riadeného odplyňovania by bola strata kontroly nad procesom, čo by mohlo viesť k vzniku zlomov a postupnému uvoľňovaniu magmy. Ale aj v takom prípade by boli následky neporovnateľné s katastrofickými scenármi, ktoré som práve opísal.

Už v prvých fázach odplyňovania by sa tlak v magmatickom chochole začal znižovať, čo by vylúčilo možnosť explozívneho výbuchu. Aj keby sa proces vymkol spod kontroly, vyústil by do pomalého, zvládnuteľného uvoľňovania magmy, nie do okamžitej katastrofy. Najhorší scenár odplynenia je stále oveľa lepší ako ktorýkoľvek z predtým uvedených katastrofických výsledkov. Áno, Sibír by utrpela, ale okrajové časti Ruska by zostali nedotknuté. Aj v najnepriaznivejšej situácii by bolo postihnutých len 30 % krajiny. Ak by proces prebehol hladko, postihnuté územie by sa zmenšilo len na približne 5 – 7 %, maximálne 10 %. Riadené odplynenie minimalizuje škody pre ľudstvo a ponúka reálnu šancu na zachovanie života na Zemi.

Pokračovanie…
Zdroj: Oficiálna webová stránka Dr. Egona Cholakiana: earthsavesciencecollaborative.com