Tvorivá spoločnosť

 David Kraus český spevák, herec, muzikant  v rozhovore, ktorý som práve dopočúvala, opísal , ako ho v škole brali za čudáka. Nezapadal do požadovaných noriem v školstve. Je dysgrafik a dyslektik, no i napriek tomu vynikal v maľbe a speve. Za kamarátov mal i má Rómov a ľudí nikdy nedelil podľa rasy. Skôr na dobrých a zlých. Lásku považuje za najdôležitejšiu vec v živote. A takto, ako to je vo svete teraz, to ďalej už nepôjde…

Zamyslela som sa. V škole som zažila šikanu zo strany učiteľky. Písala som ľavou rukou. V tom období sa to považovalo za nesprávne a  preúčanie na praváka som znášala ťažko. V bode, kedy som už odmietala chodiť do školy, zasiahli rodičia. Pamätám si, ako mi pomáhala podpora detí na ulici. Nevedeli nič o mojom “hendikepe“ a brali ma ako každé iné dieťa.

Neskôr na strednej som mala najlepšiu priateľku Rómku a nechápala som hlúpe narážky na jej osobu. Bola rozhľadená, sympatická baba a často sme sa pri káve u nich doma smiali z malomeštiactva ľudí. Vtedy som zažila druhý raz, aké to je, keď ťa ľudia zaškatuľkujú. Môžeš mať vzdelanie, zázemie, ale pre iných budeš Róm. Prečo? 

Moji rodičia nás vychovávali, že keď si poctivý človek, je jedno odkiaľ pochádzaš. To posúvam ďalej i mojim deťom. Veď na svete je toľko zaujímavých ľudí a nie len jednej národnosti. Načo tie predsudky. Veľa som cestovala po svete a videla som, ako ľudskosť spojila ľudí, nie hrdosť k niekomu či niečomu.

Pochopenie či nepochopenie?

Na školské obdobie si osobne nerada spomínam a možno tu niekde vznikal môj názor, na novší prístup ku deťom. Učarovalo mi alternatívne školstvo. Dcérka chodila do montessori škôlky a syn študuje IT preto, že ho to zaujíma, nie že sme to chceli ako rodičia. Po dvadsiatich rokoch som sa opäť rozhodla posadiť do školských lavíc a študovať pedagogickú fakultu. V domácnosti s nami žije i mentálne postihnutý  47-ročný brat a nemá veľa možností na sebarozvoj.

Krásne na tom je, že deti ho berú takého, aký je, chápu, že svet nie je o dokonalosti a i takýto ľudia majú právo na život. Vedia ho usmerniť a pristupujú k nemu na pocite pochopenia. Teší ma, že v tvorivej spoločnosti budeme mať všetci právo na plnohodnotný život, bez rozdielov. Rozdiely si vytvárame len mi medzi sebou, vytvárame bariéry prečo to nejde.  Život ma naučil, že všetko sa dá, keď je vôľa. Aj zmeniť negatíva na pozitíva. Brať človeka ako človeka, nie nepriateľa pretože má inú národnosť, vieru, jazyk či hendikep. Ako v jednom filme zaznelo:  „A komu tím prospejeme?“

Zuzana Š.