Tvorivá spoločnosť

Komentár od Milan1:

„Tak od konca – čo sa týka Kellnera, on sám riskoval, on sám si vyberal a to aj s tým rizikom, asi mu to stálo za to takto žiť, naplno, nadoraz. Je to uplne akceptovateľná stratégia života ak bol tak zabezpečený a mohol si užívať prakticky všetko, načo by mu bol nudný život do 80-90 tky ak vôbec ? Práveže možno pochopil , že smrti sa tak či tak nevyhne, do hrobu si to bohatstvo nezoberie, tak čo s tým životom ? No naplno ho žiť. Kým sa dá…

K tomu susedovi – žije, ako sa mu dá . nedosiahne na možnosti aké mal Kellner, tak si aspoň pri jeho nehode zašepce, že smrť si nevyberá. Nuž horšie, že on si ani ten život príliš vyberať nemohol a musí žiť tak, ako sa dá.“

Óoo, áno, Milan. Toto isté by som povedala ešte pred pár rokmi. Po všetkých tých dnešných bestselleroch „ži tu a teraz, užívaj si, máš len jeden život..“

Áno, máme len jeden život. A áno, treba žiť a áno – je super byť bohatý. Vysvetlím.

Sme tu preto, aby sme sa naučili žiť skutočnými pocitmi. No, minimálne byť človekom, nie zvieraťom. Byť čestným – v prvom rade k samému sebe. A každý v skutočnosti vie pri každej činnosti, či myšlienke – či je dobrá alebo zlá. Kto povie, že nie – klame, zakrýva si to pred samým sebou (samozrejme, ja nie som výnimkou, no progres a byť lepším človekom je cesta). Podľa mňa je dôležité a obzvlášť dnes byť aspoň TROŠKU menším egoistom a pomáhať druhým, niekto potrebuje slovo, niekto s niečím fyzicky pomôcť, to nie je dôležité. Dokonca by som povedala, že to je liek na DEPRESIU – čím menej myslím na seba, čím menšiu pozornosť dávam sám sebe, tým moje problémy miznú (hovorím zo skúseností).

Byť bohatým je skvelé preto, že človek vie mať čas na svoj duchovný rozvoj a na ďalšie činnosti k svojmu rozvoju a pomoci druhým. Ja viem – dnes tu máme šablónu, ktorá ti šepká v hlave „nikto nepomáha len tak, robí to kvôli výhodám pre seba, vždy to tak bolo“. No, svet sa evidentne začal meniť, ľudia začali mať základné otázky – aj ja ako ateista pre pár rokmi.

Poďme teraz k tomu ŽIVOTU. Poviem to stručne, informácií je k tomu množstvo (vrátane všetkých náboženstiev). Týmto našim životom tu na Zemi život nekončí. Buď tu získaš tzv. „vstup“ do duchovného sveta, alebo skončíš ako subosobnosť (v náboženstve to nazývajú peklom). Môžeš sa spýtať ľudí, ktorým odrezali končatiny, aký je to pocit (prežívajú fantómovú bolesť). Alebo ľudí, ktorí prežili kómu – stav, kedy všetko počuješ a nevieš hýbať telom, nič.

Takže toľko k odpovedi na komentár. Nech to znie akokoľvek, je to čistá pravda. V náboženstvách to príliš skomplikovali a spravili veci tak, aby bolo ľahšie ovládať masou. Veď celý doterajší život som mala pocit, že ten môj „veľký moment“ ešte len príde, myslím ten čas, kedy zažiarim, kedy ani neviem čo sa stane – niečo veľké a to bude ONO. Houby! Všetko, čo som robila a dokonca mala dobrý pocit, vždy to skončilo a tá neistota niekde vnútri vždy bola. Niečo, čo som nevedela definovať, Milan.

Som rada, že tie znalosti už mám a viem na sebe pracovať.