Tvorivá spoločnosť

Počas Hurikánu Katrina v New Orleans v roku 2005 médiá strašili obyvateľstvo rabovaním, znásilneniami, prestrelkami a vraždami, čo spomalilo pomoc záchranárov a dobrovoľníkov. Guvernérka Louisiany sa pre médiá vyjadrila: “Najviac sa bojím toho, že katastrofy, ako je táto, často vynášajú na povrch to najhoršie, čo je v ľuďoch.” Týmto vyhlásením naplnila všetky mainstream médiá.

Niekoľko mesiacov po udalosti musel policajný veliteľ uznať, že nemohol ohlásiť jediný oficiálny prípad vraždy alebo znásilnenia. Ak sa drancovalo, len v snahe prežiť. 

Vedci z Centra výskumu katastrof na Delawerskej univerzite prišli so záverom – že drvivá väčšina aktivít bola vo svojej povahe prosociálna. Katrina nezničila mesto v sebectve, hystérii, či anarchii. Ale vyšla na povrch skôr ľudská dobročinnosť a odvaha.

Médiá robia často medvediu službu – obraz, aký tvoria, keď vypukne katastrofa, je mnohokrát opakom toho, čo sa v skutočnosti deje. Neoverené negatívne správy a chýry prinášajú následné obete – lebo šíria strach a spomaľujú tak pomoc a zapojenie dobrovoľníkov a záchranárov.

Rebeca Solnit v knihe Raj postavený v pekle píše, že “elitnú paniku šíria mocní ľudia, ktorí vnímajú celé ľudstvo podľa seba. Diktátori, despoti, guvernéri, či generáli sú ovládaní len vlastným záujmom. Uchyľujú sa k hrubej sile, aby predišli scenárom, ktoré sú v ich hlavách.”

Tak, ako to je? Veríme neovereným informáciám, smutným fikciám alebo zaužívaným pravdám bez overovania? 

Čomu budeme veriť? Tomu, že sú ľudia zlí a sebeckí,  rozdeľovať se medzi sebou alebo budeme dôverovať ľuďom ako celku a dávať pozornosť tomu, že v podstate je v nás veľké dobro, ktoré sa ukazuje v každej ťažkej situácii, že ho dokážeme v sebe nájsť. 

Sme na križovatke vekov, musíme si zvoliť,  je to naša voľba, akou cestou sa vydáme. Budeme sa rozdeľovať medzi sebou na rôzne národy, rasy a viesť medzi sebou spory alebo budeme veriť v dobro v človeku, a aj to dobro spoločne konať?

Pozri si DNES konferenciu O čom snívali proroci.