Tvorivá spoločnosť

Sedím vo vlaku smer Kyjev- slovenská hranica. Som tu prvá. Kto asi príde ku mne? Budeme tu spať pri sebe neznámi ľudia. Vedúca vagóna mi pripomenula, že som si kúpila lístok bez klimatizácie. Pekne to tu začína.

Nedá sa dýchať, okná sa nedajú otvoriť. V kupé sme už všetci. Vzduch je ešte vydýchanejší. Každý sa snaží situáciu zvládnuť čo najlepšie. Vždy sa dá nájsť niečo dobré, čo pomáha zvládnuť to horšie. Viem, že nič nepomáha viac, ako v každej situácii, nech by bola akákoľvek, zachovať pokoj. Varím sa vo vlastnej šťave, no akosi mi to začína byť jedno. Ľudia, s ktorými sedím v kupé, ktorých som v živote nevidela, začínajú byť pre mňa viac ako len neznámi.

Každý si rieši svoje potreby, no vzájomne sme prepojení ohľaduplnosťou. Mladý muž alebo pre mňa mladý chlapec sa náhodou poreže o nožík v taške. Bez slova sa dejú činnosti, ktoré pomôžu zastaviť krvácanie. Niekto podá servítku, iný pohľadá nožnice a odstrihne náplasť, a ten prvý zase pripomenie držať ruku vysoko, aby nebolo také prudké krvácanie. Sme ako jeden organizmus, ktorý pracuje ako hodinky. V prvej skúške na ľudskosť sme obstáli na jednotku. Chlapec dva dni nespal. Cestuje z ďaleka. Hovorí o zlej skúsenosti s policajtmi, ktorí ho považovali za narkomana. Odpovedal im priamo, čestne: „Skúste vy nespať dva dni a potom sa môžeme o tom porozprávať, ako sa budete cítiť.“ Dali mu pokoj.

No vôbec si neuvedomovali, že viac ako policajti, by mali byť v prvom rade ľudia. Keby sa na chlapca pozreli očami človeka, dozvedeli by sa, že ide za prácou a počas dlhej cesty nedokázal zažmúriť oči. A oni videli iné. Videli len kus, nevideli človeka.

Vlak sa pohol. Malý plavovlasý chlapček sa očividne vytešuje. Prelieza z jedného vyvýšeného lôžka na druhé. Čaká, kedy vlak zrýchli. Zatiaľ podľa neho ideme veľmi pomaly.

Na otázku mladej maminy odkiaľ cestujem, odpovedám pravdivo. Bola som v Kyjeve u známych. Organizovali sme obrovitánsku celosvetovú konferenciu „Globálna kríza, Týka sa to už každého“. „A to ako? Ja som z Kyjeva a o ničom takom som nepočula. To ste ako dokázali?“ A tak odpovedám na priamu otázku mladej milej ženy stredného veku, ktorú očividne téma zaujala. Hovorím o vzniku projektu Tvorivá spoločnosť, ktorý iniciovali sami ľudia, hovorím o tom, ako je to pre mňa životne dôležité, pretože chápem, že to je jediná možnosť ako zmeniť svet k lepšiemu…  A malý sedemročný Darimír (matka pre svojho syna zvolila staroslovanské meno v preklade DARUJ MIER) nás z času na čas odťahuje od rozhovoru. Očividne potrebuje naše odpovede na zvedavé otázky.

No otázky neprestávajú ani zo strany jeho matky. „Darik, prosím ťa, nechaj nás trošku porozprávať. A ako to chcete urobiť?“ obracia sa vzápätí na mňa s otázkou. A tak pokračujeme v rozhovore. A tak ja Slovenka, hovorím pomerne plynulo rusky o 8 osnovách Tvorivej spoločnosti, ktoré sú jej budúcou ústavou. Hovorím o tom, že teraz prebieha veľmi dôležitá a zásadná časť  projektu Tvorivá spoločnosť – prebieha informovanie ľudí, aby sami rozhodli, v akom svete chcú žiť. Že majú právo zostať žiť v podmienkach, ktoré sú teraz a neustále sa zhoršujú, alebo majú právo a možnosť podporiť projekt Tvorivá spoločnosť a spoločne si tak vybrať budúcnosť rozvoja, napredovania, skutočných ľudských hodnôt a blahobytu pre každého.

Žena mi pozerá priamo do očí. Hovorí o tom, ako sa celý život snaží nájsť správnu cestu. Ako sa snaží žiť ekologicky, vychovávať deti v súlade s vyššími ľudskými hodnotami, v súlade s prírodou… No až teraz prišla na to, že práve to, o čom hovorím je TO, čo celý život hľadala. „Ja som vedela, že sa niečo také udeje!“ hovorí a na tvári má jemný úsmev. Darik je veselý a živý. Nevyspatý sused oproti tíško počúva. Náš rozhovor nenútene plynie. Pred pár hodinami sme sa nepoznali. Teraz nás spája to, čo nás aj spájať má – ľudskosť.

Po troch hodinách rozhovoru sa každý ukladá na lôžko. Darik nás vraj bude celú noc vyrušovať, lebo málo spáva… A Darik spal tíško celú noc, a dokonca som nespozorovala, kedy skoro ráno odišli z kupé. Nechceli ma budiť. Všetko už bolo povedané. A čo nebolo povedané ústami, bolo povedané srdcom. Také zázraky sa dejú vo svete.

H.