Keď som bola dieťa, chcela som byť všetkým. Od baletky, cez učiteľku, doktorku až po umelkyňu. Pochádzam zo štyroch detí, vyrastali sme skromne a rodičia sa museli pozerať na peniaze. Myslím, že takúto situáciu v rodine zažila väčšina z nás. To, že majú niektorí spolužiaci bohatších rodičov, som zaregistrovala na strednej škole. Mali tak trochu „iné” oblečenie, rodičia im kúpili prvé mobily a chodili na tenis, balet, hokej či lyžovanie. Krúžky, o ktorých sme mohli ostatní len snívať. Pretože i keď profesor telesnej u mnohých študentov podporoval prirodzený talent, stále to narážalo na to isté. Peniaze nepustili.
A tak po svete chodia miliardy ľudí, ktorým nebolo umožnené rozvíjať svoj talent. Jasné, počúvame inšpiratívne príbehy slávnych, ktorí prekonali všetko, aby dosiahli svoj cieľ. Ale to sú jedinci. Prečo ísť cestou väčšieho odporu, keď sa to dá aj inak? Sú deti, ktoré miesto toho, aby robili to, čo ich baví, muklujú od štyroch rokov v továrňach za desať centov na deň. S vysokou pravdepodobnosťou za celý život ani nedostanú príležitosť porozmýšľať o tom, či vôbec majú nejaký talent. A o samotnom vzdelaní ani nehovorím.
Teraz som mama. Dcéra je šikovná, narozdiel odo mňa, nie je športové drevo. No predsa len nemôžem ju prihlásiť na všetky krúžky, ktoré by ju bavili. Z časového aj finančného hľadiska. Som však presvedčená, že keď bude ona sama mamou, bude môcť dopriať všetko svojmu dieťaťu. Rovnako ako všetky mamy na svete. Pretože aj o tom je Tvorivá spoločnosť.
K jej vytvoreniu bráni len jediné. Naša lenivosť. Naše presvedčenie, že mne je takto dobre, ležiac na gauči, nadávajúc na vládu s vyhlásením „Ja sám s tým nič neurobím”. Keď ale všetci budeme chcieť žiť inak, nikto nám v tom nemôže zabrániť.
Zdroj: creativesociety
Celá debata | RSS tejto debaty