Tvorivá spoločnosť

Nedávno prebiehala petícia, aby sa zakotvilo právo detí mať pri sebe rodiča v nemocnici. V prvom čítaní návrh podporilo 115 poslancov. Návrh bol však stiahnutý, nakoľko bol prejavený nesúhlas s pozmeňujúcim návrhom. Dôvodom je, že tento návrh by posilnil práva nie detského pacienta, ale zdravotníckeho zariadenia. Táto nezhoda poslancov znamená, že sa nič meniť nebude. 62 tisíc ľudí chce predmetnú zmenu, no žiaľ, sme odkázaní na to, či sa vo vláde pár ľudí dohodne alebo nie.

Na jednej strane sa dá pochopiť aj pozmeňujúci návrh. Pokiaľ by sa ukotvilo toto právo rodiča do zákona, bolo by nutné na každú izbu pridať lôžko pre rodiča, čím by bolo menej miesta pre detských pacientov. Samotní navrhovatelia pozmeňujúceho zákona nevidia spôsob realizácie, tak nájdu dôvod ako to nepripustiť. Na druhej strane sa nedá pochopiť, prečo nehľadajú spôsob realizácie. Rovnako je tu otázka s tým spojená, prečo sa neinvestuje viac peňazí do zdravotníctva, aby mali zdravotnícke zariadenia dostatok miesta. Realita je však opačná, vo veľkom sa lôžkové časti v nemocniciach rušia alebo dokonca zatvárajú niektoré nemocnice a polikliniky. Je viac ako nutnosť spraviť také podmienky, v ktorých by lekári a zdravotné sestry chceli pracovať. Život človeka a jeho zdravie musí byť na prvom mieste.

Tu vyvstane otázka, kde vziať peniaze v štáte, v ktorom sa „rozkrádajú“, v ktorom sa rozhadzujú na lotériu, v ktorom je všetko iné dôležitejšie ako zdravotníctvo? Hovorí sa, že ryba smrdí od hlavy. Tie naše „hlavy štátu“ nezaujíma hlas ľudu. Petíciu podpísalo viac ako 62 tisíc ľudí, čo nie je zanedbateľné číslo. Napriek tomu sa tí, ktorým sme odovzdali svoj hlas navzájom podkopávajú, hrajú na „vlastnom pieskovisku svojho ega“ a nikoho z nich nezaujíma, že to je požiadavka ľudí.

Jaroslav Dušek to s odovzdaním „svojho hlasu“ vystihol. Ak dáš  niekomu svoj hlas, už musíš mlčať, hlas si stratil, odovzdal si ho. Presne takto to vyzerá v našej politike. Dali sme politikom hlas a už sa nemáme vyjadrovať. V politike mnohí, česť výnimkám, nie sú preto aby pomáhali ľuďom a plnili to, prečo sa na konkrétne miesto dostali. Žiaľ. Ani zmena vlády nepomôže. Pomôže len zmena priorít v spoločnosti, čiže zmena celej spoločnosti.

Každý rodič plne chápe dôležitosť petície a zakotvenie práva byť za každých okolností v nemocnici so svojim maloletým dieťaťom. Dieťa, hlavne malinké, nechápe tieto zákony, chce sa cítiť v bezpečí a mať pri sebe rodiča pri tak stresujúcich okolnostiach. Pre rodiča je to rovnako stresujúce a bolestivé, keď nemôže byť pri svojom dieťati v ťažkých chvíľach. Priala by som si, aby nikto nemusel zažiť situáciu, v ktorej by muselo byť jeho dieťa v nemocnici. Ak už však takáto situácia nastane, prítomnosť rodiča pri chorom dieťati by mala byť priorita aj preto, že to urýchľuje jeho liečbu. 

Som jedna z tých čo petíciu podpísali, som jedna z tých, ktorí chápu nutnosť zmeny spoločnosti a nielen na našom Slovensku. Som jedna z tých, ktorí vidia východisko v Tvorivej spoločnosti. Keď prejde fáza informovania o tom, že máme možnosť zmeny a tú zmenu si vyberieme, politici už nebudú mať na výber – budú tu naozaj pre nás ľudí.

J.

zdroj: creativesociety