Tvorivá spoločnosť

Ja som mala naposledy debatu o tom, čo si zasadíme do predzáhradky našej bytovky. Vraví sa, že dobrý sused je bližší ako rodina. Súhlasím s ním. Najmä, keď vaša rodina žije na opačnom konci štátu a vidíte sa len niekoľkokrát do roka. Žijem na dedine. Sme si tu akýsi bližší. O okolie sa staráme spoločne, a to má množstvo výhod. Ušetrí to čas, energiu, aj peniaze. Keď niekto pečie, zopár kúskov koláča pošle aj ostatným. Také normálne, medziľudské vzťahy, v ktorých si človek nepotrebuje obohnať pozemok dvojmetrovým betónovým plotom, aby mu nedajbože, niekto nezasahoval do súkromia. So susedmi sme si prešli kadečím. Neľahké situácie nám pomohol prekonať humor a pochopenie, že keď budeme ťahať za jeden koniec, bude sa nám všetkým žiť ľahšie.

Pred nejakým časom som išla pozrieť známu, staršiu pani, ktorá býva v okresnom meste. Do paneláku sa nasťahovala niekedy v sedemdesiatych rokoch. Len čo ho dostavali, do bytov sa nasťahovala generácia mladých. Dnes sú už dôchodcovia. Niektorí žijú v bytoch s deťmi a vnúčatami, iní odišli do domova dôchodcov. A zopár z nich už nežije. Známej som sa spýtala na susedov. Ako sa majú, či sa stretávajú. „Prečo sa pýtaš?” odpovedala mi, asi ju zarazila moja otázka. Dozvedela som sa, že so susedmi sa nikdy nemuseli. Že je to v tej bytovke absolútna normálka. Poznajú svoje mená, poznajú svoje deti, a to je všetko. Nepožičiavajú si cukor. Radšej si poň zabehnú do obchodu, aby sa navzájom nemuseli kontaktovať. Prišlo mi to zvláštne. Žijú v jednom dome viac ako štyridsať rokov, pritom nič o sebe nevedia. Po pár týždňoch mi známa zavolala. Na schodoch stretla susedku z nižšieho poschodia. Prehodili pár viet. Susedka jej povedala, že jej je doma dlho, a tak sa ide prejsť. „Môžem sa pridať?” spýtala sa jej známa. Susedka ostala prekvapená. Nakoniec len mykla plecom: „Prečo nie?“ súhlasila. Majú za sebou už niekoľko túr po okolí. Obe radi chodia do prírody, no chýbala im parťáčka. 

Téma susedských vzťahov ma zaujala. Väčšina diskusií, na ktoré som natrafila, skôr hovorí o problémoch. Čo ktorý sused vyviedol, aký je neznesiteľný, ako by sa mal niekto zmeniť… Jednoducho klasika. Pritom to môže byť inak. Prehodiť so susedom pár slov. Spýtať sa ho, ako sa má. Ponúknuť len tak nezištne pomoc. Dovoliť si trošku sa spoznať, porozprávať sa, ako by sa dalo žiť inak, lepšie. Pretože v ťažkých časoch sa budeme môcť spoľahnúť len na tých najbližších. A čo vy? Tiež si myslíte, že dobrého suseda robí vysoký plot? Počula som veľa príbehov a aj moja vlastná skúsenosť mi ukázala, že práve cez „nízke ploty“ vieme skôr podať pomocnú ruku. Alebo naopak, sami nejakú tú pomoc dostať. Máme k sebe bližšie ako si myslíme, veď susedmi na našej planéte sme si vlastne všetci.

M.

Zdroj: creativesociety.com