Tvorivá spoločnosť

Pred nedávnom som bola s dcérou na pohotovosti. Nič vážne, bolelo ju zápästie. Bola som prekvapená, keď som si všimla, že miesto „tradičnej“ dvojeurovky si pýtali 10 eurovku. Asi to je už dávnejšie, neviem, dlho som tam nebola. Dnes čítam, že politici uvažujú o tom, že tento poplatok zvýšia na 20,30 či možno až 40 eur, aby si rodičia rozmysleli, či naozaj potrebujú ísť na pohotovosť.
Počas raňajok zisťujem, čo je nové. Anonymná diskutujúca na nemenovanom fóre prechádza manželskou krízou. Skončila im doba fixácie a mesačná splátka sa im zvýšila o 350 eur. Táto nečakaná rana pod pás absolútne zmení ich život. Ledva to utiahnu. Čítam ďalej. Mame na invalidnom dôchodku náhle zomrela dospelá dcéra. Zdedila po nej hypotéku. Tá je vyššia ako jej invalidný dôchodok. Jediné riešenie – predať dom. Taký (ne)normálny, nielen slovenský osud. Počúvame, že všetky opatrenia, inflácie, krízy sú len dočasné. Že to vyriešia za nás. Utešujú nás, že sa budeme mať lepšie. Po voľbách, keď sa vymení vláda, keď dáme hlas niekomu inému. Deje sa to tak už roky a nič sa nemení. Predvolebné sľuby zostávajú vždy len sľubmi: „Nikto ti nemôže dať toľko, čo ti ja môžem sľúbiť.“
Ľuďom je čoraz ťažšie. Vlastne sa to už nedá vydržať. Niet kam ísť. Nožnice medzi ľuďmi, ktorí sa celý deň naháňajú len preto, aby si zabezpečili svoje základné potreby a tými, ktorých majetok dosahuje astronomické hodnoty, sa otvárajú čoraz viac. A kto je na strane ľudí? Kto dá hlas ľudstvu? 

Pritom môžeme žiť vo svete, kde všetci budeme mať nielen dostatok, ale aj blahobyt. Nie, nie je to komunizmus, v ktorom vládol strach a uniformita. Je to možnosť rozvíjať sa, mať bezpodmienečný príjem, venovať sa konečne svojim záľubám. Môžeme sa rozhodnúť pre spoločnosť, kde sme všetci v bezpečí. Alebo si môžeme ešte dnes pritiahnuť opasok ešte o jednu dierku. Veď aj tak za chvíľu z nás budú len kostry, ktoré žiaden opasok nebudú potrebovať…

M.

Zdroj: creativesociety.com