Tvorivá spoločnosť

Neviem, koľko času uplynulo. Menej než sekunda. Ani som sa nestihla spamätať. Ohlušujúca rana, vystrelené airbagy, v aute zápach od výbušniny, rozsvietené všetky svetlá. Pocítila som náraz. Pozrela som sa na manžela, ktorý sedel za volantom. „Si v poriadku?“ spýtala som sa. Prikývol. Odľahlo mi, netušila som, čo sa vlastne stalo, no bola som šťastná, že sme nažive. Vybehli sme z auta, dali si vesty a zisťovali, čo sa vlastne stalo. Do cesty nám vbehlo zviera, na rozbitej kapote zopár chlpov, no vinník nikde. Až podľa záznamu sme zistili, že to bol jeleň.

Veľmi ma potešilo, že autá začali zastavovať, ľudia sa pýtali, či sme v poriadku. To hlavné, čo nás spájalo, bola ľudskosť. Taká jednoduchá, kedy netreba veľa hovoriť. Utkveli mi pekné okamihy. „Držte sa,” slová zdravotníčky, ktorá bola v sanitke a stisla mi rameno. Úsmev lekára, ktorý mi oznámil výsledky vyšetrenia. Nič vážne. Telefonáty známych, ktorí nám ponúkali pomoc, slová úľavy našich rodičov za to, že sme nažive. 

Mali sme šťastie v nešťastí. V takýchto chvíľach vôbec nemyslíš na peniaze, majetok, na auto rozbité na totálku. V takejto chvíli je všetko jasné. Pretože vieš, že to najdôležitejšie je život. A ten má nevyčísliteľnú hodnotu. Nerozmýšľaš nad ničím iným. Krízová situácia ti raz-dva uprace priority.

Mnohí sa dnes dostávajú do situacií, kedy im klimatické zmeny berú všetko. Domy, majetok, prácu, kariéru, postavenie, ba dokonca životy. Miznú malicherné každodenné problémy. Pochopenie hlavnej cennosti života by sa však malo stať každodennou súčasťou života, pretkávať ju do všetkých oblastí, pretože každý raz príde do okamihu, keď zistí, že fakt nezáleží na ničom inom.

M.

Zdroj: creativesociety.com