Tvorivá spoločnosť

Pracujem 48 hodín týždenne, voľno nemám ani cez víkendy. Mám dieťa, ktoré začalo chodiť do inej školy. Máme malú firmu, pričom nemáme vyplatených takmer polovicu faktúr. Tie menšie sú vyplatené počas pár dní. Na tie veľké čakáme niekoľko mesiacov. „Uhradíme vám ju, až nám prídu peniaze.” Túto vetu v rozličnom prevedení sme počuli miliónkrát. Do toho musíme nechtiac kupovať auto. Banka nám ponúkla „výhodný“ 11-percentný úver. Samozrejme, prvé roky budeme splácať úrok. Pani v banke sa na nás chápavo usmiala, podľa jej slov “fičí” na úveroch viac ako 80-percent podnikateľov. Objednala som sa k špecialistovi. Napriek tomu, že som si zaplatila za termín, termín som dostala až koncom novembra. “Nejako to vydržíme, nie?” usmiala sa pani na recepcii. Veď hej, čo mi iné ostáva.

Idem na nákup. Hovoria, že máme jesť ryby aspoň dvakrát do týždňa. Keď vidím tie ceny, mením plán. Na večeru budú cestoviny. Môj otec bez prestávky pracoval od svojich osemnástich rokov, schválili mu dôchodok. Pri tej sume sa nemôže veru rozhadzovať. Možno ako väčšina ľudí, čaká na voľby, dúfajúc, že sa nám tu bude ľahšie žiť.

Prechladla som. V lekárni som si kúpila pár vitamínov a doplnkov výživy, za ktoré som nechala takmer 40 eur. Pani predo mnou sa tíško pýtala, či nemajú lacnejší variant lieku na cholesterol, ktorý musí brať. Nemali. Pani sa otočila, že sa teda skúsi zaobísť bez neho…

Toto je len výcuc z posledného týždňa. Zdá sa vám takýto život v pohode? Máte pocit, že na prvom mieste je zdravie, bezpečnosť či život každého človeka? Ja nie. Preto sa len pýtam. Chápete, kto tak veľmi nechce, aby bola vytvorená Tvorivá spoločnosť? Kto nechce, aby sme žili ako ľudia? Komu vyhovuje súčasný stav?

M.
Zdroj: creativesociety.com