Tvorivá spoločnosť

… No napriek tomu sa tvárime, že sa nič nedeje

…Náš svet už nikdy nebude taký, ako bol predtým. Ale pre ľudí je veľmi ťažké prijať a pochopiť, že klimatická kríza už teraz vážne ovplyvňuje život každého človeka. Extrémne prejavy počasia naberajú na sile a frekvencii. A vzniká paradox, že z jednej strany ide o problém, ktorý sa týka bezpečnosti človeka, jeho záchrany, prežitia, ale zároveň ľudia nie sú hneď pripravení to počuť a prijať. Často nám kladú otázky, prečo aj keď sa zdá, že v otázkach klímy sú fakty jasné a štatistiky tiež o mnohom vypovedajú, no prečo sa drvivá väčšina ľudí tvári, že sa nič nedeje: „Všetko je v poriadku, všetko je pokojné, všetko je stabilné“. Prečo sa to deje? S čím to súvisí? 

Chcem, aby to tak bolo!

V prvom rade je to spojené s tým, že ľudia vydávajú želané za skutočnosť. To znamená, že ľudia naschvál nevidia realitu a nechcú ju vidieť. Svet sa zmenil. Svet už nikdy nebude taký, aký bol včera. Je to naozaj tak. Klimatické zmeny naberajú na obrátkach. A fakty sú fakty. Štatistiky, tie ukazujú progresiu, ukazujú zjavné veci. Ale ľudia to nechcú vidieť, pretože si urobili svoje plány, pretože majú idey, naplánovali si svoj život. A to, čo sa deje, nezapadá do ich obrazu. Vytvorili si teda dominantný obraz svojej budúcnosti a teraz im ho realita ničí. Ale oni robia všetko preto, aby si tento obraz uchránili, aby dosiahli to, čo chcú: postaviť domy, alebo niečo iné, na tom nezáleží. Človek si naplánoval svoj život.

Jednoduchý príklad

Havaj horel. Už bolo vidieť tendenciu toho, čo sa deje, ale mnohí boli ľahkovážni. Prečo bolo postihnutých toľko ľudí? Pretože nebola včas zorganizovaná záchranná operácia. Keď niekoľko dní všetko horelo a menilo sa v hrôzu, keď ľudia trpeli, skrývali sa v oceáne pred ohňom, pred požiarom, pomoc k nim neprišla. Prečo neprišli vojenské lode? Prečo neprileteli vojenské vrtuľníky so špeciálnymi jednotkami? 

Nie sú vycvičení na pomoc. Učili ich zabíjať, ničiť, ale neučili ich zachraňovať životy.
A tak je to všade.

Sotva skončil na Havaji strašný požiar, pri ktorom zahynulo veľa ľudí, vypukol požiar na Tenerife, a veľa ľudí aj keď videli, že horí, išli na pláž. Prečo? Jednoduchá odpoveď: Mali v pláne. Vnímajú to ako ľahkovážnosť? Nie. Uskutočňujú svoje plány. Ani im nenapadne, že by sa požiar na Tenerife mohol zmeniť na to, čo sa stalo na Havaji. Ani si neuvedomili, že tento požiar môže v okamihu zachvátiť celý ostrov. A čo sa dialo v Číne: odnášalo mosty, ničilo domy. Bola to nočná mora. Je to veľká krajina s veľmi silnou armádou. Vari je ťažké poslať armádu, aby zachránila ľudí?

Mohli to urobiť, ale neurobili. Ba čo viac, začali to všetko ututlávať, akoby sa nič nestalo, aby sa ostatní nič nedozvedeli. Zatajovanie a zamlčovanie faktov na štátnej úrovni sa dá pochopiť – snažia sa zabrániť panike…, nechcú vyzerať hlúpo, že si ich mocné krajiny nevedia poradiť s elementárnymi jednoduchými vecami, že v skutočnosti nevedia zabezpečiť bezpečnosť vlastných občanov. A oni skutočne nemôžu. Proti klíme neexistuje zbraň. Proti klíme sú bezmocní. A to si treba priznať. 

Teda ľudia natoľko, s prepáčením, uviazli vo svojich snoch a túžbach, že nevidia, že sa rúcajú všetky ich plány. A to je realita. V tom spočíva celý problém, v tom, že nechceme vidieť očividné. A preto tá nenávisť, preto tá podráždenosť, preto tá neochota pozrieť sa pravde do očí. A to bráni procesom, ktoré sa už dávno mali spustiť na záchranu tohto sveta.  

Spustiť procesy na záchranu planéty jednoducho preto, že sme ľudia, a ako ľudia máme byť iní. Musíme sa starať nielen o iných, ale aj o seba, o svoju bezpečnosť, o svoj život, v prvom rade. Ak nechránime svoj vlastný život, ako budeme chrániť životy iných ľudí? Jednoduchá otázka.

úryvok z relácie “Svet sa zmenil”

Zdroj: creativesociety.com,