Vieme sa vcítiť, ako to je? Ten všeobjímajúci pocit dokonalosti, voľnosti a nepredstaviteľných možností… Ten pocit, ktorý sme všetci ako deti aspoň raz zažili. A pri pohľade na dospelých sme si mysleli: „O čom rozmýšľajú (dospelí), čo spôsobuje tie ich nekonečné starosti a smutný pohľad? Veď svet je nádherný a je krásne žiť. Aké šeky, aké pôžičky, jedlo, strecha nad hlavou, akéže choroby a akáže nenávisť medzi ľuďmi… Veď to nie je. Ja žijem rád, a tak je to normálne. Kde ste ľudia? Zastavte sa, to nie my deti sme naivné, ale vy ste pod ťarchou nám nepredstaviteľných starostí a múk. Ale veď tak netreba… tak netreba žiť. Život má byť nádherný, pre všetkých nádherný. A vy sa tu zaoberáte takými prízemnými vecami, ktoré by sa dali poľahky vyriešiť, keby ste to sami chceli. A chcete to vôbec?“
Úprimnosť dieťaťa v nás
Čím som staršia, tým viac začínam chápať, čo sa deje so svetom, v ktorom žijeme. A tým častejšie si spomínam na okamihy nepochopenia života dospelých, ktoré som zažívala v detstve. Prečo je dieťa tak úprimne otvorené všeľudskému porozumeniu, chuti a radosti žiť podľa zásad ľudskosti? Pretože každé šťastné dieťa ešte nie je „spracované“, a nevie ako žiť podľa tvrdých zákonov systému. Dieťa je mimosystémové. Presne vie, ako má svet naozaj fungovať… Deti celkovo sú blízko pravde práve preto, že sú ešte čisté. Preto zažívajú pocit beztiaže a ľahkosti, lebo ich nemá čo ťažiť.
Ľudia už tak žili
V dávnych dobách existovali kultúry, ktoré žili podľa pravidiel rovnosti a bratstva, v bezpečí a dostatku pre všetkých. Dokazujú to nálezy Tripolskej kultúry a iných. Vtedy bol vo svete mier a harmónia, a pre ľudí bolo dôležité žiť v súlade s vysokými morálnymi princípmi. Morálno-duchovný aspekt prevládal, bol zmyslom a normou spoločnosti. Od toho sa odvíjalo úplne všetko.
Keď je jednotlivcovi spoločnosti dôležité to, ako žije ten druhý, vzniká úplne opačný rebríček hodnôt, akým žijeme teraz. Z pliec človeka odpadá obrovská ťarcha, pretože každý koná pre blaho iných. Egoizmus sa nahrádza altruizmom. Vtedy sa má každý dobre.
Možnosť opäť vzlietnuť
Len odstránením balvanov z pliec nás dospelých, nám bude umožnené opäť vzlietnuť. Jediné, čo musíme urobiť, je zastaviť sa a úprimne sami sebe odpovedať na otázku, v akom svete chceme žiť? Bez nich alebo s nimi? Niekedy je to veľmi ťažké pochopiť práve kvôli tým balvanom, ktoré nás tlačia k zemi. No všetci vieme, že pocit ľahkosti a všeobjímajúceho šťastia je nám prirodzený. My ľudia tvoríme svet. A preto vytvorením podmienok na život bez balvanov, budeme žiť práve tak, ako aj má žiť Človek.
Súčasný svet nám, napriek svojej hrôzostrašnosti, dáva možnosť vydať sa opačným smerom. Prehodiť výhybku a ísť za svetlom, ktoré v nás ostalo ešte z detstva… V tejto dobe sme, my ľudia, prostredníctvom internetu navzájom prepojení. A je veľmi ľahké svet beztiaže vytvoriť, keď sa oň pokúsime zabojovať. Využime to.
Každý z nás vie, čo je v hre. A každý z nás sa musí sám rozhodnúť, čo si vyberie. Či zostane s plnou nošou na pleciach, alebo začne robiť všetko pre to, aby pre seba a svoje deti vytvoril svet, v ktorom môžeme všetci vzlietnuť. Vyberáme my sami.
H.
Zdroj: creativesociety,com
Celá debata | RSS tejto debaty