Tvorivá spoločnosť

“Do nemocnice nech chodia len tí ľudia, ktorí sa vedia o seba postarať,” zhrnul do jednej vety môj známy súčasný stav zdravotníctva. Zamyslela som sa. Na prvý pohľad nelogická veta. Veď do nemocnice chodia len chorí ľudia, nie?

Starý pán bol tento rok v nemocnici už štvrtýkrát. Má svoje roky a psychický tlak zažitý za posledné obdobie sa tiež podpísal na jeho zdraví. Za každým skončil na inom oddelení, pretože na povrch vždy vyplával iný neduh. Mal veru z čoho porovnávať. Videl všeličo. Muža, ktorému síce doniesli obed, no nemal ho kto nakŕmiť. Ležal, hypnotizujúc jedlo ležiace na tanieri. Fyzicky sa jednoducho nedokázal najesť. Videl ľudí, ktorí hodinu čakali na pohár čistej vody. Zvončeky, ktoré mali zavolať personál, sa buď ignorovali, alebo vypínali. 

“Ej, čo sú to za ľudia!” Už som hľadala vinníka v neochotnom personáli. Spomenula som si však na ďalší rozhovor. Stretla som sa so známou, ktorá pracuje ako sestrička. Tridsať ležiacich pacientov na jednu zdravotnú sestru, množstvo byrokracie a ku tomu obrovská zodpovednosť. Hovorila mi, ako by sa rada pristavila pri každom lôžku. Prihovorila pacientom, dodala im viac odvahy pred operáciou, ktorá im naháňa strach. Ale niekedy to jednoducho nejde.

“Bojovať so systémom nie je v mojich silách,” priznala Silvia, ktorá patrí k tým zdravotníkom, pre ktorých je práca poslaním a nie povinnosťou. Rozhovor s ňou mi ukázal druhú stranu mince. Neospravedlňuje  to, že sa o ležiacich a bezvládnych pacientov nemá kto postarať. 

Zdravotníctvo má veľké medzery. Chýbajú prístroje, kapacity aj ľudia. Na druhej strane ako zaznelo na medzinárodnej konferencii Globálna kríza. Týka sa to už každého, sa na vojenský priemysel v roku 2020 vynaložilo 1,9 bilióna dolárov. Za tú sumu by sa v Tvorivej spoločnosti postavilo približne 170-tisíc nemocničných budov. Zdravotníci melú z posledného a snažia sa z posledných síl zachrániť ľudský život. Tak prečo sa toľko peňazí míňa na jeho ničenie? 

Zdroj: allatraunites