Neviem, prečo som si práve dnes spomenula na ten film. Armagedon s Bruceom Willisom. Ako decko som bola z neho úplne hotová. V období dospievania som katastrofické filmy priam hltala. Béčkové, s (ne)predvídateľným koncom… Jasné, že hlavní hrdinovia, slobodní muži bez pivného brucha, náš svet zachránili. Stihli to len pár minút pred záverečnými titulkami. Už vtedy ma však na nich zarážal jeden fakt. Zachraňovali sa hlavy štátu, elity, pri ktorých záchrane zahynulo množstvo obyčajných ľudí. Chápem, bol to len komparz, no mne ich bolo ľúto. Veď aj oni mali svoje rodiny, svojich milovaných, ktorí pri záchrane “vyvolených” akosi nestáli za pozornosť. Prečo má život jedného človeka oveľa väčšiu hodnotu než život iného človeka? Kto určuje našu cenu?
O krok ďalej
Prešla som na iný druh katastrofických filmov. Tých, v ktorých svet zachraňovali ženy, vedkyne, lekárky, vždy s dokonalým mejkapom a nádhernými vlasmi aj po dvoch týždňoch strávených v africkej púšti. V špičkovo vybavenom laboratóriu vynašli liek na nejaký super vírus, ktorý unikol z ešte super tajnejšieho výskumu. Tak ma tie filmy ovplyvňovali, že som túžila byť tou, ktorá zachráni svet. Mať zmysluplnú profesiu, ktorá bude mať pre ľudí hodnotu. Vyštudovala som vedecký smer, pri ktorom som si už počas prvých semestrov uvedomila, že prax je na míle vzdialená mojim predstavám.
Dnes by som sa na Armagedone asi zasmiala. No vidím, prečo sa takéto typy filmov dodnes tešia veľkej obľube. Je to tá pasivita. Že niekto urobí niečo za nás. Bruce Willis, Leonardo diCaprio, George Clooney, Angelina Jolie alebo iná hviezda. Oni sú však rovnakí ľudia ako my. Rovnako sa im nechce zachraňovať svet. Dokážu to len na filmovom plátne.
Svet dnes môže zachrániť Fero zo susednej dediny spolu s Ester z Mexika. Veriť tomu, že záchrana sveta je na pleciach jedného človeka, je utópia. Informácia pre tých, ktorí ešte stále nevedia alebo neveria – náš svet naozaj potrebuje záchranu. Tá však závisí od každého jedného z nás, od tých „dole“ rovnako ako od tých „hore“. Scenár toho ako žijeme sme si napísali sami. Vo výsledku sme ako ľudstvo zlyhali na plnej čiare. Je teda na nás, aby sme tento fakt prijali a napísali nový scenár vlastného života. Jasne, nemusíš nám veriť, stačí keď si overíš informácie. Sleduj s otvorenými očami, čo sa deje. Voľba je len na TEBE.
M.
zdroj:creativesociety.com
Neviem, prečo ľudia nechápu prítomnosť a... ...
Ľudia vôbec nie sú zlí, Len ľudstvo je... ...
a dnes novinári si našli novú spoločnosť za... ...
jajáj, toľko balastu, ktorý sa vyskytuje všade... ...
Celá debata | RSS tejto debaty