Tvorivá spoločnosť

Účastníci projektu Tvorivá spoločnosť z Česka a Slovenska sa dištancujú od manipulácie verejnou mienkou v mediálnych článkoch očierňujúci projekt Tvorivá spoločnosť.

Jednotlivé tvrdenia očierňujúce projekt budú postupne uvedené na pravú mieru, s odkazom na platnú legislatívu Českej a Slovenskej republiky a medzinárodné zmluvy a ďalej budú rozobrané niektoré negatívne dôsledky tohto otvoreného novodobého „honu na čarodejnice“ v demokratickej spoločnosti. Prvé analýzy zverejňujeme k 5. novembru 2023 a postupne budeme dopĺňať ďalšie.

PRÁVNA ANALÝZA

Právo na rozvoj je neodňateľným ľudským právom, na ktorého základe má každá ľudská bytosť a všetky národy právo zúčastniť sa a požívať ekonomický, sociálny, kultúrny a politický rozvoj, prispievať k tomuto rozvoju, v ktorom môžu byť plne realizované všetky ľudské práva a základné slobody. Ľudská bytosť je hlavným subjektom rozvoja a mala by byť aktívnym účastníkom práva na rozvoj a osobou, majúcou z neho úžitok. Všetky ľudské bytosti majú zodpovednosť za rozvoj, individuálne i kolektívne, so zreteľom na potreby plného rešpektovania ich ľudských práv a základných slobôd a so zreteľom na ich povinnosti voči spoločnosti, ktorá sama môže zabezpečiť slobodné a úplné naplnenie ľudskej bytosti a mali by preto podporovať a chrániť politický, sociálny a ekonomický systém, nevyhnutný pre rozvoj. Štáty majú právo a povinnosť formulovať vhodnú politiku národného rozvoja, ktorá smeruje k stálemu zlepšovaniu blaha všetkého obyvateľstva a všetkých jednotlivcov, na základe ich aktívnej, slobodnej a významnej účasti na rozvoji a pri spravodlivom rozdeľovaní výsledkov, ktoré z toho vyplývajú. Štáty majú prvotnú zodpovednosť za vytvorenie národných a medzinárodných podmienok, priaznivých pre realizáciu práva na rozvoj.

Toto sú ustanovenia čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 1, 2, 3, čl. 3 ods. 1 Deklarácie OSN o práve na rozvoj, podpísanej v New Yorku dňa 4.12.1986.

A tento medzinárodný právny rámec umožňuje účastníkom Tvorivej spoločnosti po celom svete vytvoriť podmienky pre evolučný vývoj spoločnosti od spotrebiteľského formátu na tvorivý, realizujúc pritom svoje medzinárodnými zmluvami garantované právo na rozvoj a vedecké bádanie (Deklarácia o práve na rozvoj, čl. 13 Charty základných práv Európskej únie), právo na názor, presvedčenie, informácie a slobodu prejavu (čl. 19 Všeobecnej deklarácie ľudských práv, čl. 19 Medzinárodného paktu OSN o občianskych a politických právach, čl. 10 Dohovoru Rady Európy o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 11 Charty základných práv Európskej únie), a ustanovené vnútroštátnym právom toho ktorého štátu.

Zo série článkov, ktoré vyšli v poslednom období v ČR a SR namierených proti projektu Tvorivá spoločnosť je evidentné, že sú založené na výslovných a zjavných nepravdách, prekrúcaní faktov a na zámernej manipulácii s cieľom zosmiešňovať a stigmatizovať projekt Tvorivá spoločnosť a jej účastníkov pojmami sekta (šialená, apokalyptická, podvodná a pod.), či dehonestovať prácu vedeckej komunity pôsobiacej v rámci projektu. V publikovaných dezinformačných článkoch nie je možné nájsť ani len snahu o pochopenie, či pravdivé informovanie o projekte Tvorivá spoločnosť, avšak vidieť z nich zámer podnecovať k dehonestácii, stigmatizácii a následnej ostrakizácii samotného projektu a jeho účastníkov.

Takéto konanie nemá v podmienkach demokratickej spoločnosti, rešpektujúcej základné práva a slobody všetkých ľudí, určite žiadne miesto. O to viac je zarážajúce, že takáto činnosť vychádza od novinárskej obce, ktorej hlavnou úlohou v demokratickej spoločnosti je, okrem pravdivého informovania verejnosti, plniť funkciu strážcu demokracie. Navyše takéto dehonestujúce a zosmiešňujúce články sú namierené proti ľuďom – dobrovoľníkom projektu Tvorivá spoločnosť, ktorých sú v súčasnosti milióny vo viac ako 180 krajinách sveta, teda proti ľuďom realizujúcim svoje ústavami a medzinárodnými zmluvami uznávané práva a slobody, aby priniesli prosperitu, stabilitu a rozvoj pre všetkých ľudí na planéte.Možno jednoznačne konštatovať, že klamlivé, zavádzajúce, zosmiešňujúce a znevažujúce výroky na adresu projektu Tvorivá spoločnosť podnecujú k nenávisti, pričom majú priamy a bezprostredný negatívny dopad na osobný, súkromný a pracovný život účastníkov projektu.Z uvedeného dôvodu patria do kategórie nenávistných prejavov (tzv. hate speech). Odporúčanie č. 15 Európskej komisie proti rasizmu a intolerancii (ECRI) o boji proti nenávistným prejavom taxatívne neuzatvára cieľovú skupinu nenávistných prejavov; na účely tohto všeobecného politického odporúčania by sa za nenávistný prejav malo bez ohľadu na jeho formu považovať obhajovanie, podpora alebo podnecovanie znevažovania, nenávisti alebo hanobenia osoby alebo skupiny osôb, ako aj akékoľvek obťažovanie, urážanie, vytváranie negatívnych stereotypov, stigmatizácia alebo vyhrážanie sa takejto osobe alebo skupine osôb, ako aj odôvodňovanie všetkých

uvedených foriem prejavu „rasou“, farbou pleti, rodinným pôvodom, národnostným alebo etnickým pôvodom, vekom, zdravotným postihnutím, jazykom, náboženstvom alebo vierou, pohlavím, rodom, pohlavnou identitou, sexuálnou orientáciou a inými osobnými charakteristikami alebo postavením.)

V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že podnecovanie k nenávisti nevyžaduje nevyhnutne výzvu na násilie. Ohrozovanie osôb prostredníctvom urážania, zosmiešnenia alebo hanobenia časti obyvateľstva a jeho skupín alebo podnecovanie diskriminácie je postačujúcim dôvodom na to, aby bol boj proti nenávistným prejavom uprednostnený pred slobodou prejavu, ktorá je v takomto prípade vykonávaná nezodpovedným spôsobom a ohrozuje dôstojnosť, prípadne aj bezpečnosť skupín obyvateľstva. ⁽Nález ÚS SR sp. zn. PL. US 5/2017, str. 26)

Základné práva a slobody sú chránené či už medzinárodnými zmluvami na pôde OSN, ako aj dohovormi Rady Európy, právnymi nástrojmi Európskej únie, a rovnako právnymi poriadkami jednotlivých štátov.

Medzinárodné dohovory o ochrane základných práv a slobôd výslovne zakotvujú, že nikto nesmie byť vystavený útokom na svoju dôstojnosť, česť a povesť a každý má právo na právnu ochranu proti takýmto zásahom alebo útokom (napríklad článok 1, 6, 12, 29, 30 Všeobecnej deklarácie ľudských práv, článok 17, 19 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, čl. 10, 17, 18 Dohovoru Rady Európy o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1, 52, 53, 54 Charty základných práv Európskej únie).

V podmienkach Slovenskej republiky a Českej republiky platná právna úprava zabezpečuje ochranu proti uvedeným prejavom prostredníctvom inštitútov občianskeho práva (ochrana osobnosti – § 11 a nasl. zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník SR, ochrana dobrej povesti právnickej osoby – § 19b zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník SR; ochrana osobnosti – § 81 a nasl. zákon č. 89/2012 Sb. Občanský zákoník ČR, § 135 a nasl. zákon č. 89/2012 Sb. Občanský zákoník ČR).

V rovine trestnoprávnej môžu klamlivé, nepravdivé, osočujúce a nenávistné prejavy viesť k naplneniu znakov skutkovej podstaty viacerých trestných činov, napríklad v Slovenskej republike trestného činu ohovárania (§ 373 Trestného zákona), trestného činu násilia proti skupine obyvateľov (§ 359 Trestného zákona) a v prípade závažných zásahov až po trestné činy extrémizmu (§ 140a Trestného zákona). V Českej republike trestného činu pomluvy (§ 184 Trestního zákoníka), trestného činu násilí proti skupině obyvatelů a proti jednotlivci (§ 352 Trestního zákoníka), či trestného činu podněcování k nenávisti vůči skupině osob nebo k omezování jejich práv a svobod (§ 356 Trestního zákoníka).

Skresľovanie  a manipulácia s informáciami, bohužiaľ, vedú k tomu, že sa k širokej verejnosti nedostanú pravdivé a závažné informácie. Každý z nás však môže sledovať blížiace sa medzinárodné online fórum a urobiť si vlastný názor.

„GLOBÁLNA KRÍZA. ZODPOVEDNOSŤ“, dňa 2. DECEMBRA 2023 o 18:00 na YouTube a všetkých sociálnych sieťach. 

Zdroj: creativesociety.com