Tvorivá spoločnosť

„Moja, čo to ty vlastne robíš?” pýtala sa ma pred časom svokra, ktorá za pásom v továrni  strávila štyri desaťročia života. Videla som, že v debatách až tak nechápala, ako sa niekto môže uživiť tým, že sedí doma za počítačom, pije kávu a nie vždy stíha popritom uvariť obed. „Nazýva sa to freelancer,” snažila som sa jej priblížiť zmysel cudzieho slova. „Prakticky je to podnikateľ, len s tým, že veľa času stráviš hľadaním krátkodobých či dlhodobých projektov. Cudzí jazyk je základ a ponúkaš to, čo vieš. Od dizajnu cez preklady, reklamné texty až po textovú náplň webov,” vysvetľujem jej. Svokra zavrtela hlavou. „To nie je robota,” zakončila debatu. Nemala som chuť ju presviedčať, že práca z domu nie je taká ružová, ako sa môže zdať. Odvody musíš platiť mesiac čo mesiac, voľno máš neplatené, o maródke môžeš len snívať a keď skončíš spoluprácu, nemôžeš sa “prichýliť” na Úrad práce. Chápala som ju, že každý hodnotí to, čo sa deje, na základe svojich skúseností.

V jednom z posledných projektov som dostala ponuku pracovať spôsobom klasického zamestnanca. Teda 40 hodinový pracovný čas, od do, s neplatenou obednou prestávkou, s možnosťou občas si privyrobiť aj cez víkend. Samozrejme, všetko ostávalo v rámci zamestnaneckých povinností, na výhody som mohla zabudnúť. Pracovať 8 hodín každý víkend sa mi nechcelo.

Ozvala som sa. Odpoveďou mi bola klasická formulka. „Si freelancer, máš pracovať vtedy, kedy treba. Veď freelancer je na voľnej nohe, preňho by nemal byť problém pracovať ani cez víkend, ani cez sviatok. Vari sa na nejaké voľno nebudeme hrať?” Samozrejme, všetko bolo zabalené do krásnych motivačných viet (môžeš pracovať na pláži, čas si nájdeš, keď budú všetci spať, trošku si privstaneš…). No ty vieš, čo sa za nimi skrýva. Okrem toho každého z tímu sprevádzal neustále tlak z toho, že kedykoľvek ťa môžu nahradiť. 

Pretože…

• ľudí, ktorí hľadajú prácu z domu je dosť
• vždy sa nájde niekto, kto bude chcieť pracovať viac
• aj ten, kto urobí robotu za menej peňazí než ty
• čoraz viac firiem využíva umelú inteligenciu
• na prvom mieste nie je človek, ani freelancer, ani nadriadený, ani zákazník. Ale zisk.

A tak som sa stretla s tým, že z hodiny na hodinu vyhodili maminu, samoživiteľku, ktorej ochorelo dieťa a nemohli sa teda na ňu až tak na stopercent spoľahnúť. Pretože si nemôže dovoliť ostať pri dieťati a vziať si paragraf. Má si to zariadiť inak. Inde zas vyhodili kolegu, pretože bol po trištvrte roku na predĺženom víkendovom pobyte, ktorý mal ohlásený polroka dopredu. Jeho chyba. Mal si brať počítač a počítať s tým, že ho firma bude potrebovať. Stretla som sa aj s tým, že niekoho vyhodili len preto, že hodinová sadzba sa im zdala po rokoch privysoká. Vyhodili ho a na jeho miesto zobrali človeka, ktorý robil prácu za polovičný plat. Okrem toho po nociach pracoval ako taxikár, pretože mu to akosi nevychádzalo.

Žijeme v novodobom otroctve. Každý to vidí. V práci ide ľudskosť bokom, všade ide len o tvrdý zisk, a je jedno či pracuješ pre európsky, americký či ázijský trh. Poznám nemálo ľudí, ktorí pracujú viac ako 12 hodín denne len preto, aby pokryli základné potreby. Nie je už najvyšší čas konečne zmeniť smer?

M.

zdroj: creativesociety.com; fórum Globálna kríza. Zodpovednosť