Tvorivá spoločnosť

“Tých pohrebov v našej rodine akosi pribúda!” skonštatoval manžel, ktorý sa v pondelok vrátil z pohrebu tety. Zomrela náhle. Kedysi rozvetvený strom jeho rodiny sa začal rapídne stenšovať. Ostalo už len niekoľko vetchých haluzí starcov, ktorí čakajú, kým príde na nich rad.

A čo potom. Tma?

Pohreb prebehol štandardne. Na zosnulú príbuzní spomínali len v dobrom. No viac ako na ňu, mysleli na seba. Nikto to nevyslovil nahlas. Tú vetu, ktorá sa stala akýmsi tabu. “Čo je na druhej strane?” Je smrť len synonymum večného spánku? Alebo je to len obdobie čakania na Súdny deň, kedy veriaci budú vzkriesení v tele? Málokomu sa chce o tom rozmýšľať. Väčšinu rýchlo zo seba strasieme nepríjemný pocit. Veď sa má hovoriť o živote a nie o smrti. Nad ňou nech rozmýšľajú starci. Tí majú predsa na to dostatok času.

Z tohto presvedčenia nás vytrhne nečakaná smrť známeho, ktorý ešte nemal “potrebné roky” na odchod do druhého sveta. Smrť príde. Nespýta sa, či sme si vyriešili vzťahy, zaplatili poslednú splátku za hypotéku či vyriešili v práci všetky neodkladné záležitosti. Vraví sa, že najspravodlivejšou vecou na svete je to, že nikto z nás nevie, kedy mu vyprší čas. A čo bude ďalej?

Smrť je opradená množstvom mýtov a kontroverzných názorov. Je najvyšší čas priniesť svetlo aj do oblasti, ktorá sa výsostne týka každého žijúceho človeka.

Zdroj: Youtube