Pred nejakým časom som sa bola najesť s kamarátkou v obchodnom centre. Jedli sme, rozprávali sme sa, keď som si všimla pána. Vychudnutý šesťdesiatnik, oblečený v čistom. Pripomínal mi otca. Chvíľku postával a podišiel k odkladaciemu priestoru, na ktorom sa už kopili tácky s neskonzumovaným jedlom. Zaujal ma. Zobral si jednu tácku, do taniera si pridal jedlo z ostatných tanierov. Dokonca sa mu “pošťastilo” nájsť aj takmer plnú politrovku kofoly.
“Uff,” povzdychla som si. To naozaj až takto? Čo by som ja urobila na jeho mieste? Vidím, že cena jedla ide hore. “Aspoň, že nežobral,” snažila som sa upokojiť, no vnútri ostal nepríjemný pocit. Pretože hlad sa už netýka len rozvojových krajín. V detstve sme sa učili o Somálcoch a robili si z nich srandu. Pretože sme nechápali, čo musia prežívať. Ale hladomor sa stáva epidémiou 21. storočia. A klope už aj na naše, Európske dvere.
Sama som sa zahanbila. Nezjem knedľu, nemám rada bravčové mäso a kopec potravín by som nikdy nedala do úst. Alebo dala? Určite áno, keby ma k tomu dohnal hlad. Ten najlepší kuchár. Aspoň tak nám to hovorila babička.
Napriek tomu, že ceny rastú, jedlo sa stále vyhadzuje. Zatiaľ čo na jednej strane planéty každý deň po tisícoch zomierajú ľudia hladom, na druhej strane planéty sa každý deň len tak vyhadzuje viac ako 2,5 milióna ton potravín, dokonca predtým, ako sa dostanú na pulty obchodov. Ak by sme toto jedlo rozdali tým, ktorí trpia podvýživou, každý človek v núdzi by dostal 3,5 kilogramu jedla denne! Ešte si môžeme dovoliť kupovať a vyhadzovať nedotknuté potraviny, ale čoskoro sa všetko zmení… Veď počas obdobia pandémie od roku 2020 do roku 2022 sa ceny základných potravín zvýšili o 45 %.
Dokonca aj v bohatých štátoch sveta je dnes mnoho ľudí odkázaných na pomoc. Vo Švajčiarsku žilo v roku 2020 pod hranicou chudoby až 722 000 ľudí. Teplo alebo jedlo? Elektrina alebo večera? Nájom alebo obed? Čo by si si vybral ty?
Toto je otázka, ktorej budeme musieť čoraz častejšie čeliť. I keď najväčší paradox je v tom, že potravín je dostatok. Tak kde sa stala chyba? Ak máš ešte ilúziu, a máš pocit, že niekto za nás zastaví toto šialenstvo, preber sa. A pozri si fórum. “Globálna kríza. Sme ľudia. Chceme žiť”. Pomôže ti zbaviť sa ružových okuliarov.
Zdroj: creativesociety, fórum: Sme ľudia. Chceme žiť.
Ale majú čo jesť. Korienky, vývar z kôry... ...
mala zakričať:"Waldis, to sa nepatrí, veď... ...
Ono to je aj pohľadom na spotrebu. Pre... ...
Šesťdesiatnik by mal po cca 35-40 rokoch práce... ...
Dutučký - keď má KĽDR prostriedky na rakety -... ...
Celá debata | RSS tejto debaty