Tvorivá spoločnosť

V skutočnosti si mnoho ľudí, vrátane vedcov a predstaviteľov moci uvedomuje, že situácia je katastrofálna, chápu, že progres narastá. 

Oceán je nesmierne dôležitý. Je to naša imunita, je to naša klimatizácia a je to to, čo sme zničili vlastnými rukami. 

A predstavte si.. náš oceán sa prehrieva, skutočne umiera, je zahrievaný nie len zhora, ale čo je najstrašnejšie, zospodu. A toto ohrievanie je stále silnejšie. Inými slovami, oceán sa začína ohrievať čím ďalej rýchlejšie. Prestáva plniť svoju funkciu. Pre pochopenie si predstavme obyčajný domáci kuchynský sporák a hrniec s mliekom. Zapli sme ho, priviedli energiu – energia sa premieňa na teplo a to ohrieva mlieko v hrnci a ono začína vrieť. Nemôžeme hrniec odstaviť. To znamená, že aby mlieko prestalo vrieť, existujú len dve riešenia. Buď by sme mali vypnúť energiu, aby sa teplo prestalo vyrábať, alebo počkať, až sa mlieko vyvarí. Tretie riešenie neexistuje. S oceánom je situácia absolútne analogická. Obrovské teplo prichádza z vnútra Zeme, nie zo Slnka, nie kvôli CO2 alebo podobne. A práve energia prichádzajúca zo Zeme zabíja náš oceán, pretože sme vytvorili také podmienky, znečistili sme ho. Nemôže sa už sám v danom prípade obnoviť, skutočne potrebuje resuscitáciu. A my nič nerobíme. Čakáme, až sa buď vyvarí alebo, prepáčte, vyparí.

Mohli by sme s oceánom skutočne niečo urobiť? 

Áno, mohli. Mohli by sme ho vyčistiť od toho mikroplastu, nanoplastu – to v skutočnosti nie je problém. Nie je to však možné vyriešiť samostatne nejakým jednotlivým štátom. Pretože to musí riešiť celý svet. Prečo? Je to elementárne. Keď prestaneme ako ľudstvo brať vodu pre svoju osobnú potrebu (a vôbec pre akékoľvek použitie) zo zeme, z riek, a začneme používať kondenzovanú vodnú paru z atmosféry. Predstavte si, že je nás viac než 8 miliárd. Spotrebúvame veľké množstvo vody nielen pre svoj život (umyť sa či vykúpať sa, dať si čaj) veľmi veľa vody míňame na zavlažovanie, umytie áut a mnoho ďalších vecí. A teraz si predstavte, že by sme tieto miliardy ton brali zo vzduchu, teda z atmosféry. Dnes sa v skutočnosti z povrchu oceánu, morí odparuje veľké množstvo pary. To znamená, že vodná para stúpa v obrovskom množstve. A tieto milióny ton, ktoré sa dostávajú do atmosféry začínajú v obrovskom množstve padať spravidla v husto obývaných oblastiach. Prečo? Má to svoje opodstatnenie. Celý svet sme omotali elektrickými drôtmi, máme mnoho zdrojov rádiových vĺn, to prirodzene vzájomne interaguje. Preto je viac zrážok v určitých miestach. To sa bude diať a bude to narastať. Tomu sa už nevyhneme. Dnes na sociálnych sieťach často vidíme ako ľudia fotia alebo natáčajú videá a ukazujú, aká hmla je pri jasnej oblohe nad oceánmi, nad morom, ako veľmi sa povrchová voda zahrieva a v akom množstve sa odparuje. A predstavte si, že by sme túto vodu začali odoberať z atmosféry po celom svete. Zlepšili by sme kolobeh vody, to za prvé. Za druhé by sa zregulovali zrážky, čiže, zrovnalo by sa to. Prebytok tejto odparenej vody by išiel na naše potreby. Naviac by voda, ktorú sme spotrebovali odtiekla do zeme. A po návrate do riek a práve tých oceánov by bola vyčistená na 90% a viac. Voda by teda bola vyčistená vďaka tomu, že prechádza pôdou, pieskom a mnohým ďalším. To znamená, že by sa cez rieky, rákosie, močiare očisťovala a oceán by začal postupne ožívať. 

Úryvok z relácie „Dáždnik proti smrti.“ Po redakčnej úprave. 

zdroj: creativesociety.com