Tvorivá spoločnosť

Hovoríme o našich deťoch. O našej zodpovednosti voči nim. Preto teraz prehovorím. Pretože chcem, aby moje dieťa, rovnako ako ostatné deti, zostalo nažive. Všetko, čo sme dnes videli a počuli, je desivé! Najstrašnejšia časť toho všetkého je BEZMOCNOSŤ. Si ochotný urobiť všetko pre to, aby tvoj syn zostal nažive, ale nemôžeš urobiť nič. Viem o čom hovorím! 

Zažil som to na vlastnej koži

Zažil som to na vlastnej koži vo vojne! Videl som tie roztrhané telá na vlastné oči. Ani si neviete predstaviť tú hrôzu! Kým sme sa so synom celé týždne skrývali pred ostreľovaním v pivnici, žil som každú minútu s myšlienkou, že táto minúta môže byť pre môjho chlapca posledná! Všade naokolo nebolo nič iné ako hrôza a smrť a všetko, čo som mohol urobiť, bolo len pevnejšie držať svojho syna, aby sa menej bál. Pamätám si to živo: držal som ho veľmi blízko pri sebe a počul som, ako mu bije srdce, a sám som sa bál! Vydesený z toho ohromujúceho pocitu BEZMOCNOSTI. Neviete si predstaviť, aké to je! Keď som videl letieť lietadlo, aby vzalo môjmu synovi život, ale nemohol som s tým nič urobiť!! Čo by som mohol urobiť? Chrániť svojho syna vlastným telom? Ako by mu to pomohlo?! Nezachránilo by ho to pred leteckou bombou, ktorá by zničila polovicu bloku. Jediné, čo som mohol urobiť, bolo len sledovať to prekliate lietadlo a modliť sa, aby môj chlapček prežil. Taká je realita, toto je ona! 

Bol som si istý…

Viete, predtým som si bol istý, že ak sa niečo náhle stane, dokážem svoje dieťa ochrániť. Pretože som otec, mal by som ho chrániť a vždy som mohol. Ale nie je to pravda. Práve ste počuli moju skúsenosť. Moja rodina, môj syn prežili len vďaka tomu, že sa bojujúce strany dohodli na zelenom koridore. Ale nikto, NIKTO sa nedohodne so sopkou, požiarom alebo tornádom na zelenom koridore. Nikto, za žiadne peniaze, alebo za žiadnych podmienok, nezachráni spod trosiek zemetrasenia viac živých detí. Pozrite sa ešte raz na Turecko a Sýriu. Niekoľko minút zemetrasenia — a 50(!), 50 000 ľudí je pochovaných pod troskami. A žiadne zelené koridory. 

„Nikto nepodpíše mierovú zmluvu s klímou. Je to jednoducho nemožné.“

Keď som žil s rodinou vo vojnovej zóne, každý jeden deň som v myšlienkach pochovával svojho syna, pretože som vedel, že ďalšia sekunda, ďalší deň môžu byť posledné. Aj teraz, keď ide môj syn spať, veľmi vrúcne ho objímam, pretože viem, že ďalší deň už nemusí prísť. Pretože… pretože viem, videl som veľa očitých svedkov a hovoril som s mnohými očitými svedkami a s istotou viem, že dnes môžete ísť spať a zajtra sa už nezobudiť. No aj potom, keď môj syn zaspí, idem a pokračujem v šírení informácií o tom, čo sa práve teraz deje s klímou, všetkými možnými spôsobmi. Pretože viem, že chrániť môjho syna je moja zodpovednosť. A kým sme nažive, sme povinní konať. 

Počúvajte! Je lepšie pozrieť sa na skutočné fakty o klimatických zmenách hneď teraz, ako neskôr na bezvládne telo vášho dieťaťa! Pretože keď k vám domov príde katastrofa v podobe zemetrasenia, hurikánu alebo záplavy, nebudete môcť urobiť nič, aby ste zachránili svoju ženu alebo dieťa! Jednoducho sa vám to nepodarí.

Práve teraz, v tejto chvíli chcem osloviť každého muža, najmä tých, ktorí sú otcami alebo sa nimi v blízkej budúcnosti stanú. To, že máme takú spoločnosť, v ktorej nie sú chránené ani naše manželky, ani naše deti, je naša vina.

Našou vinou je, že mlčíme o tom, čo sa deje, a zatvárame pred tým oči. Práve teraz, keď bezpečnosť našich manželiek a našich detí závisí od nás, závisí od toho, ako rýchlo sa všetci dozvedia pravdu a budú požadovať riešenie klimatického problému, mlčíme. Ako môžeme zostávať ticho, keď hovoríme o našich rodinách, keď hovoríme o našich deťoch? Pretože naše rodiny sa na nás spoliehajú, pretože sa nemajú na koho iného spoľahnúť. Spoliehajú sa na nás, otcov. Spoliehajú sa na nás, mužov, pretože je našou povinnosťou chrániť. Je našou povinnosťou zabezpečiť, aby naše deti mali budúcnosť. Je našou povinnosťou, aby boli naše manželky a naše deti v bezpečí. Je to naša najdôležitejšia povinnosť a zodpovednosť.

Neprinášame do tohto sveta život, táto povinnosť je daná našim matkám, manželkám, dcéram a sestrám. Ale našou povinnosťou ako mužov a otcov je život chrániť. To je naša zodpovednosť.

pozn. Úryvok z reči Konstantina Rybačuka z fóra: „Globálna kríza. Zodpovednosť.” Text prešiel jazykovou úpravou.

zdroj:creativesociety.com