Tvorivá spoločnosť

Práve som bola na nákupe v obchode a neviem, či aj vy ste si všimli za poslednú dobu, v akom stave je zelenina v každom obchodnom reťazci. Nemôžem kúpiť normálnu uhorku, mrkvu či karfiol. Všetko je hnilé a gumové. Za posledných pár mesiacov kvalita zeleniny išla rapídne dolu. 

Akurát pri tých uhorkách stál mladík, ktorý vykladal ďalšiu zeleninu: „Čo sa deje, niečo sa zmenilo? V čom je problém?“ pýtam sa ho. Vraví, že nevie. „Určite nie sú všetky tie uhorky gumové a hnilé, len dnes ich vyložili, určite sa tam niečo nájde,“ dodal. Tak sme začali spolu prehľadávať bedničky a toto presvedčenie z neho pomaly opadávalo. Hovorím mu: „Chápem, že to nie je vaša chyba, že sa nesnažíte predať mi hnilú zeleninu a mať z toho nejaký zisk. Chápem, že vy ste rovnako človek ako ja, a chcete jesť dobré jedlo. Proste tomu iba nerozumiem, prečo to takto máme, a prečo to akceptujeme.“

Hladeľa som sa na ľudí okolo seba, ktorí nakupovali tú zeleninu a vyberali si medzi hnilou a hnilejšou. A to berieme domov, jeme to a samozrejme, že sa potom z toho necítime úplne dobre. Zároveň to stojí veľmi veľa peňazí. 

Mám pocit, že sa dostávame na vrchol spotrebiteľského formátu, kedy v každej oblasti zažívame veľmi silný úpadok. A keď sa pozrie na to, čo hovorím, nejaký človek, ktorý je v inej situácii ako ja, je napríklad hladný, tak si povie, o čom tá baba rozpráva, môže byť rada, že má čo jesť. A má pravdu. Ale vlastne tým pádom je to celé ešte smutnejšie, kam sme až prišli? Kupujeme hnilú zeleninu, a musíme si povedať, že máme šťastie, lebo ešte máme čo jesť.

Ja osobne už nemám chuť byť ticho a súhlasiť s tým. Už necítim, že je to okej. Že sa chcem na toto dívať, mlčať a byť spokojná. Alebo sa tváriť, že je v poriadku takto žiť, takto sa stravovať a vidieť, ako biedne žijú ďalší ľudia. No proste si myslím, že je to celé špatne. 

A to je dôvod prečo podporujem projekt Tvorivá spoločnosť. Pretože je to jediný projekt, ktorý naozaj ukazuje cestu, ako z tohto všetkého von. Pozrite na stránky, vypočujte si ďalších ľudí.

Zdroj: Miška Hrončeková/vlog Facebook, creativesociety