Tvorivá spoločnosť

V poslednom období sa ako huby po daždi začali v médiách objavovať informácie o tom, že hmyz a červíky budú v budúcnosti tvoriť podstatnú časť nášho jedálnička, dokonca sú výslovne označované ako „potraviny budúcnosti“. 

Ak si niekto povie, že tento druh potravy určite konzumovať nebude a jeho sa to netýka, opak je pravdou. 

Od 24.01.2023 vstúpilo do platnosti vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2035/5 z  3. januára 2023, ktorým sa povoľuje umiestnenie čiastočne odtučneného prášku zo svrčka domového Acheta domesticus ako novej potraviny na trh. 

viaczrnného chleba a rožkov, krekrov a chlebových tyčiniek, cereálnych tyčiniek, suchých premixov na pečenie, sušienok, do výrobkov na báze sušených plnených alebo neplnených cestovín, do omáčok, spracovaných zemiakových výrobkov, strukovinových a zeleninových jedál, do pizze, do výrobkov na báze cestovín, do sušenej srvátky, do analógov mäsa, do polievok a polievkových koncentrátov alebo práškov, snackov na báze kukuričnej múky, nápojov podobných pivu, do čokoládových cukroviniek, orechov a olejnatých semien, iných snackov než sú lupienky, a mäsových prípravkov určených pre bežnú populáciu. 

Z nariadenia sa môžeme dozvedieť, že Európsky úrad pre bezpečnosť potravín vo svojom vedeckom stanovisku dospel k záveru, že čiastočne odtučnený prášok zo svrčka domového Acheta domesticus je za navrhovaných podmienok používania a v prípustných množstvách bezpečný. Ako však vyplýva z prílohy samotného vykonávacieho nariadenia, takýto čiastočne odtučnený prášok môže obsahovať ťažké kovy (olovo, kadmium), mykotoxíny, chitín, mangán, kyanid, kvasinky a plesne, či salmonelu. 

Máme my, ľudia, záujem konzumovať tieto produkty a pýtal sa nás niekto na názor?

Zástancovia a presadzovatelia jedenia hmyzu tvrdia, že to prispeje k zabezpečeniu ekologickej rovnováhy našej planéty. Poukazujú na to,  že súčasný potravinový priemysel prispieva ku klimatickým zmenám, že v dôsledku nárastu populácie je potrebné zabezpečiť niekoľkonásobne viac potravín, ďalej na nedostatok ornej pôdy, ako aj na to, že oproti chovu dobytka a hydiny je hmyz šetrnejšou voľbou pre našu planétu, pretože vyžaduje menej pôdy, vody a vypúšťa menej skleníkových plynov. 

Je tomu ale skutočne tak? 

Už v súčasnosti existujú technológie, ktoré dokážu riešiť globálny problém hladu na našej planéte. Medzi takéto technológie patria:

– vertikálne farmy (poschodové pestovanie v skleníkoch, ktoré šetrí pôdu, vodu, úroda niekoľkokrát ročne, bez pesticídov, možnosť pestovania aj na Antarktíde)

– akvapónia (uzatvorený kontrolovaný cyklus s umelým osvetlením, cirkuláciou vzduchu a vodným okruhom s filtráciou spoločne s chovom rýb, napr. Future Farming) 

– 3D tlačené potraviny (tlač potravín na 3D tlačiarni z pripraveného rybieho a kuracieho mäsa pomocou kultivácie živočíšnych buniek)

Tieto technológie zabezpečia, že proces pestovania produktov bude nezávislý od klímy, počasia, miesta bydliska, úrodnosti pôdy i logistiky. Medzi technológie budúcnosti pri výrobe a spracovaní potravín nepochybne patrí aj tzv. replikátor potravín (prístroj na spôsob mikrovlnky, ktorý pripraví akékoľvek jedlo z častíc s rovnakou chuťou, kvalitou a výživovou hodnotou bez zabíjania zvierat a pestovania rastlín – nová fyzika). Toto a oveľa viac nájdete, ak si pozriete fórum Globálna kríza. Naša záchrana je v zjednotení.

V súčasnom spotrebiteľskom formáte spoločnosti, kde prevládajú predovšetkým ekonomické záujmy, nie je zabezpečená dostupnosť potravín pre každého človeka a už vôbec nie v požadovanej kvalite. Bežný človek má len minimálny dosah na rozhodovanie o tom, aký druh potravín a v akej kvalite bude uvedený na trh. O týchto skutočnostiach rozhodujú predstavitelia rôznych medzinárodných korporácií, či nadnárodných organizácií, pričom rozhodujúcim kritériom sú predovšetkým ich finančné a ekonomické záujmy. 

V Tvorivej spoločnosti, je však život človeka na prvom mieste! S pomocou už existujúcich a v súčasnosti ďalších rozvíjajúcich sa technológií bude vyriešený globálny problém hladu, a každý človek na planéte bude mať prístup ku kvalitnému jedlu a potravinám.  Taktiež vďaka rozvinutej spoločenskej samospráve budú mať ľudia možnosť participovať na rozhodovaní o tom, aké potravinové produkty a v akom zložení či kvalite budú ľuďom dostupné tak, aby bol zabezpečený zdravý vývoj celej civilizácie. 

J.

zdroj: creativesociety