Mám nový telefón. Teda, mala som. Kúpila som si ho ani nie pred dvomi rokmi, a dodnes ho vnímam ako relatívne novú vec. Bola to z núdze cnosť. Nemá na sebe logo odhryznutého jablka, no predajca sľuboval, že patrí medzi tie lepšie smartfóny. Nechcela som od neho veľa. Natáčanie videí, fotografií, prístup na Skype, email a zopár aplikácií, ktoré používam na dennej báze. Telefón fičal bez chyby len prvých pár mesiacov. Potom to začalo. Raz som ja nepočula volajúceho, druhýkrát nepočul on mňa. Pochopila som, že sa nedá všetko zvaľovať na zlý signál operátora. Telefón si robil, čo chcel. Neriešila som to, no postupom času mi začali mrznúť takmer všetky aplikácie. Nepomáhalo čistenie, aktualizácie, ba ani servis.
“To je normálne,” vypočula som si nakoniec ortieľ. Vraj dva roky na jeden telefón je až až a mám sa popozerať po novšom, nadupanejšom, ktorý ide s dobou. Koniec koncov, telefón je dnes už spotrebný tovar. Keď sa pokazí, treba ho čo najskôr vymeniť.
Odchádza tesne pred zárukou
Pozrela som si papiere. Práve mi končí záruka. Spomenula som si na dokument, ktorý som videla kedysi dávno. Hovorili v ňom o tom, že elektronika má v sebe súčiastky, ktoré sa začnú (ne)plánovane kaziť práve pred skončením záruky. Že je to kvôli tomu, aby sme znova kupovali nové veci. Veď kúpiť si telefón, počítač či dokonca práčku, ktorá vydrží polstoročie, by nebolo výhodné pre náš konzumný spôsob života.
Táto skúsenosť sa netýka len mobilu. Ale zasahuje do všetkých oblastí života. Pod stromček som dostala utierky. Vyzerali pekne. Oprala som ich na 40ke, dala do sušičky, kde zmenšili svoj objem o polovicu. Smiala som sa, keď som ich odtiaľ vyťahovala. Nič som nepokazila. Držala som sa len ikonami na štítku. A tak to ide so všetkým. Áno, ako spotrebiteľ mám právo reklamovať. Mobil, utierky, dokonca aj tričká či ponožky, ktoré len zriedkakedy vydržia do dvojročnej záruky. Vari nemáme právo na kvalitné veci? V spotrebiteľskej spoločnosti, v ktorej žijeme, nikto nepozerá na človeka. Preto si kupujeme šmejdy za obrovské peniaze.
V Tvorivej spoločnosti bude človek na prvom mieste. A veľmi sa na to teším. Pretože nikto nebude môcť predať tovar, ktorý nie je kvalitný. Spoločnosť to jednoducho neprijme. Každý z nás tak bude vedený k tomu, aby dal zo seba to najlepšie. Poskytol najlepšiu službu, vyrobil kvalitný tovar. A to aj v prípade, že pôjde o (ne)obyčajné utierky. Veľmi sa teším, kedy budeme žiť v Tvorivej spoločnosti. Stačí, keď ukážeme, že to skutočne chceme. A všetko sa zmení.
Michaela G.
Celá debata | RSS tejto debaty