Tvorivá spoločnosť

„Páľte už do pr…e. vy len strašíte, zobuďte sa!” Videla som takýto komentár na sociálnej sieti. V príspevku nebolo nič vymykajúce sa priemeru. Graf s narastajúcimi klimatickými zmenami, fotografie zničených striech, ľudia po krk vo vode, čakajúci na záchranu. Zdvihla som obočie. “Kde tu je strašenie?”

So strašením mám skôr spojené detské povedačky. Rodičia nás strašili mnohými “zaručenými faktami.” Ak prehltnem kôstku, narastie mi v žalúdku strom. Keby to bola pravda, tak mám v sebe už za tie roky celý čerešňový sad. Alebo, keď po ulici chodilo auto a vytrubovalo: “Kožky perie…” Deti berie! Tvrdili nám dospelí. V momente sme boli doma. Strašili nás mnohými vecami. Mnohým veríme podvedome doteraz. Minule som videla dôchodcu, ktorý hodil na zem poctivý chrachel. Prebehla mu cez cestu čierna mačka…

Naspäť k príspevku. Niekedy mám pocit, že najväčšia výzva je boj s idiotizmom. Inak by matka štyroch detí, ktorá komentovala príspevok upozorňujúci na klimatické zmeny, nemohla zo seba vypustiť takú sprostosť. Sama by sa postavila za životy svojich detí a bila sa ako dračica o ich budúcnosť. 

Pretože popierať klimatické katastrofy môže len úplný idiot. Nie sme pripravení na smršte, megatajfúny, ani dokonca na to, že si budeme musieť zdvihnúť z gauča svoje ctené pozadie a v prípade katastrofy sa premiestniť. Radšej si strčíme hlavu do piesku, niektorí rovno do záchodovej misy a budeme si mlieť svoje. “Páľte už do pr….e. Nič sa nedeje. V mojom svete je všetko v poriadku.”
Máme dnes pandémiu, ktorú je ťažké poraziť. Je to pandémia čistého idiotizmu. A záver? Citát, ktorý hovorí za všetko:
„Ľudí je ľahšie oklamať, ako ich presvedčiť, že boli oklamaní.” Mark Twain 

M.

zdroj:creativesociety.com