Tvorivá spoločnosť

Sú Vianoce. Sviatky, ktoré začínam registrovať už od septembra, kedy sa v supermarketoch začínajú objavovať prvé figúrky Mikulášov a iného “nevyhnutného” tovaru. Už je niekoľko sviatočných dní za nami. V diskusiách na webe vidím, že v mnohých domácnostiach mali sviatky pokoja a lásky od rodinnej harmónie na míle ďaleko. Muž kúpil darček milenke a manželka ho našla. Keď zistila, že si ho pod stromčekom rozbalila iná, išla vyletieť z kože. V ďalšej rodine sa urazila stará mama, pretože jej vnučka odmieta urobiť majonézový šalát podľa tradičného receptu. V inej rodine sa zas pre zmenu urazilo dieťa. Nedostalo nový model vysneného telefónu, ale ponožky a “trápne tričko”, pretože jeho otec prišiel o prácu. Takto by som mohla pokračovať, ale myslím, že každý zachytí pointu. 

A na druhej strane sa pozrieš na čísla narastajúcich klimatických katastrof. O niektorých, ako o zemetrasení v Číne, sa dozvieš, že zahynulo 100 ľudí, hoci sa zrútilo viac ako 150 tisíc budov. To akosi nedáva logiku… Čo tie domy boli prázdne? Vonku – 18 stupňov. Ľudia bez vody, bez jedla, bez strechy nad hlavou. Pre niektorých z nás je prihorený kapor tým najväčším problémom. Keď zasiahne klíma, ktorá sviatky neoslavuje, všetkým to raz-dva zmení rebríček hodnôt. Miesto koláčov poteší akékoľvek jedlo. Miesto nového kabátu, kúsok starej deky… Čítam, že ľudia budú riešiť klimatické katastrofy, až keď budú tu, až keď sa to bytostne dotkne ich života. Vraj to zvládnu, načo si dopredu kaziť sviatky. Ďalší posielajú projekt Tvorivá spoločnosť do horúcich pekiel, označujú nás nálepkami, a to len preto, aby nemuseli vystúpiť zo zóny komfortu a priznať si, že klimatické katastrofy sú PROBLÉM, ktorý vyžaduje zjednotenie vedcov. Nemusíte veriť. Overujte fakty, sledujte však trochu, čo sa deje. Pozrite si výpovede svedkov, ktorí takúto „návštevu“ extrémnych klimatických zmien v podobe záplav, zosuvu pôdy, požiarov, výbuchu sopky, či zemetrasenia akoby zázrakom prežili. Uvidíte, že bojovať s následkami klimatických zmien je niečo hrozné. Po vojne už nikto z nás nebude generál. Teraz je čas na konanie. 

Kľúčom všetkých nezhôd a (pseudo)problémov je náš vlastný egoizmus. Ocitli sme sa v pandémii egoizmu. Najlepším liekom naň je altruizmus, keď pomôžeme ostatným. Prajem nám všetkým, aby sme to v roku 2024 spoločne dokázali – byť nápomocní a ľudskí jeden k druhému. Ako dospelé a skutočne civilizované ľudstvo.

M.

Zdroj: creativesociety.com; fórum Globálna kríza.Zodpovednosť